Prihlásenie

Informácie

Vyhľadávanie

Validita

Valid XHTML 1.0 Transitional
Valid CSS!

Vykazovanie osobitných prípadov na INTRASTAT-SK hláseniach


Triangulárny obchod

Za triangulárny obchod sa považuje taká transakcia, v ktorej aktívne vystupujú tri subjekty, pričom každý môže byť usadený v inom členskom štáte. Triangulárny obchod je širší pojem ako trojstranný obchod, ktorý je definovaný v zákone o DPH. Pri trojstrannom obchode je podmienkou, aby každý zo zúčastnených subjektov bol registrovaný pre DPH v inom členskom štáte.

Základným pravidlom je, že INTRASTAT-SK hlásenie sa predkladá podľa fyzického pohybu tovaru. Tovar, ktorý fyzicky nevstúpil na alebo neopustil územie Slovenskej republiky (Príklad 20.a), nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Toto pravidlo neplatí pre špecifické tovary alebo pohyby.

Ak je triangulárny obchod zároveň trojstranným obchodom v zmysle DPH, potom Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá druhý odberateľ, pre ktorého je táto operácia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ako členský štát zaslania uvedie členský štát, z ktoré ho bol tovar fyzicky dodaný na Slovensko. Tento členský štát sa nebude zhodovať s členským štátom, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. IČ DPH prvého odberateľa bude uvedené na faktúre určenej druhému odberateľovi.

Obdobne pri trojstrannom obchode Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ, pre ktorého je operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako členský štátu určenia uvedie členský štát, do ktorého má byť tovar dodaný. Tento členský štát sa bude líšiť od členského štátu, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. IČ DPH prvého odberateľa bude uvedené na faktúre vystavenej slovenským dodávateľom. Toto IČ DPH sa však neuvádza v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia. Ak slovenský dodávateľ nepozná druhého odberateľa alebo pozná, ale nedokáže zistiť jeho IČ DPH, potom v tomto odseku uvedie zástupný identifikátor XX999999999999, kde XX zodpovedá prvým dvom znakom z identifikačného čísla pre DPH uvedeného na faktúre prvému odberateľovi.

Ak sa triangulárneho obchodu zúčastňujú dva subjekty registrované pre DPH v Slovenskej republike a tovar vstúpi na alebo opustí územie Slovenskej republiky, tak hlásenie predkladá subjekt, pre ktorý je intra-EÚ dovoz tovaru nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu resp. pre ktorý je intra-EÚ vývoz dodaním tovaru v tuzemsku do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Toto pravidlo sa uplatní aj v prípade, že by šlo o reťazový obchod v zmysle DPH, teda dodanie toho istého tovaru medzi viacerými subjektmi.

Ak sa obchodné operácie realizované v rámci triangulárneho obchodu nedajú považovať za nadobudnutie tovaru z/dodanie tovaru do iného členského štátu, potom sa subjekt predkladajúci INTRASTAT-SK hlásenie určí na základe pravidla, že vykazujúci subjekt uzavrel zmluvu (nie prepravnú), na základe ktorej sa tovar dováža/vyváža. Len ak by takáto zmluva neexistovala, vykazujúcim subjektom bude subjekt, ktorý tovar dováža alebo vyváža.

Sledované obdobie sa určí podľa toho, kedy bol tovar dovezený alebo vyvezený. Ak ide o trojstranný obchod v zmysle platného zákona o DPH a tovar opúšťa územie Slovenskej republiky, sledované obdobie sa určí podľa fyzického pohybu tovaru, t. j. podľa mesiaca, v ktorom tovar prekročil hranice Slovenska. Ak tovar v rámci trojstranného obchodu vstupuje na územia Slovenskej republiky (slovenský subjekt je druhým odberateľom)

V rámci triangulárneho obchodu môže vzniknúť viacero prípadov, ktoré sú znázornené a popísané v príkladoch nižšie, v ktorých plná šípka = pohyb tovaru a prerušovaná šípka = pohyb faktúry.

Príklad 20.

  • a. Česká spoločnosť - zákazník si objedná tovar od slovenskej spoločnosti, ktorá tento tovar nakúpi v Rakúsku. Slovenská spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo českému zákazníkovi. Keďže tovar nevstúpi na územie Slovenska, nevykazuje sa na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak by bola uvedená transakcia z pohľadu DPH trojstranným obchodom, slovenská spoločnosť je potom prvým odberateľom. V súhrnnom výkaze DPH uvedenú transakciu vykáže s kódom 1 ako trojstranný obchod.
    Obrázok 7: Bežný triangulárny obchod - bez INTRASTAT-SK hlásenia
    Obrázok 7: Bežný triangulárny obchod - bez INTRASTAT-SK hlásenia

  • b. Slovenská spoločnosť si objedná tovar od českej spoločnosti, ktorá tento tovar nakúpi v Rakúsku. Česká spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo slovenskému zákazníkovi, ktorému tento tovar fakturuje. Slovenská spoločnosť predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie Rakúsko ako členský štát zaslania.
    Obrázok 8: Bežný triangulárny obchod - s INTRASTAT-SK hlásením
    Obrázok 8: Bežný triangulárny obchod - s INTRASTAT-SK hlásením

  • c. Ukrajinský zákazník si objedná tovar u slovenskej spoločnosti, ktorá tento tovar nakupuje u rakúskej spoločnosti. Slovenská spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo ukrajinskému zákazníkovi tiež vývozne colné formality v Rakúsku. Tovar na územie Slovenskej republiky nestúpi resp. ak vstúpi, tak len v režime tranzit, takže slovenská spoločnosť nepredkladá Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ.
    Obrázok 9: Triangulárny obchod s krajinou mimo EÚ - bez INTRASTAT-SK hlásenia
    Obrázok 9: Triangulárny obchod s krajinou mimo EÚ - bez INTRASTAT-SK hlásenia

  • d. Ukrajinská spoločnosť kúpi tovar u slovenskej spoločnosti. Tento tovar je určený zákazníkovi v Česku, takže ukrajinský odberateľ zabezpečí prepravu tovaru od slovenského dodávateľa priamo českému zákazníkovi. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predloží subjekt, ktorý si bude na dodanie tovaru uplatňovať oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH.
    Obrázok 10: Triangulárny obchod s krajinou mimo EÚ - s INTRASTAT-SK hlásením
    Obrázok 10: Triangulárny obchod s krajinou mimo EÚ - s INTRASTAT-SK hlásením

  • e. Slovenská spoločnosť S2 si objedná tovar u maďarského dodávateľa. Ten však tovar nakúpi od inej slovenskej spoločnosti S1 a zároveň zabezpečí prepravu tovaru od tohto dodávateľa priamo svojmu zákazníkovi – slovenskej spoločnosti S2, ktorej tento tovar fakturuje. Pretože tovar je stále na území Slovenska, nevykazuje na hláseniach INTRASTAT-SK.
    Obrázok 11: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi - bez INTRASTAT-SK hlásenia (A)
    Obrázok 11: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi - bez INTRASTAT-SK hlásenia (A)

  • f. Maďarský odberateľ si objedná tovar u slovenského dodávateľa S2 a zároveň zabezpečí, aby bol tento tovar dodaný slovenskej spoločnosti S1.KeDže tovar neopustí Slovensko, nebude sa vykazovať na INTRASTAT-SK hlásení.
    Obrázok 12: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi - bez INTRASTAT-SK hlásenia (B)
    Obrázok 12: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi - bez INTRASTAT-SK hlásenia (B)

  • g. Maďarský odberateľ si objedná tovar od slovenskej spoločnosti S1. Tá však tovar nakúpi od inej slovenskej spoločnosti S2 a zároveň zabezpečí prepravu tovaru od tohto dodávateľa priamo svojmu zákazníkovi v Maďarsku. Tovar bude vykázaný na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Vykazovať bude tá slovenská spoločnosť, pre ktorú je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Za predpokladu, že slovenská spoločnosť S1 fakturuje tovar maďarskému zákazníkovi, hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predloží spoločnosť S1.
    Obrázok 13: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - Hlásenie o intra-EÚ vývoze
    Obrázok 13: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - Hlásenie o intra-EÚ vývoze

  • h. Slovenská spoločnosť S2 si objedná tovar u slovenského dodávateľa S1. Tovar je dodaný spoločnosti S2 priamo z Maďarska. Tovar bude vykázaný na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ. Vykazovať bude tá slovenská spoločnosť, pre ktorú je uvedená transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ak maďarský dodávateľ fakturuje tovar spoločnosti S1, potom hlásenie predloží spoločnosť S1.
    Obrázok 14: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - Hlásenie o intra-EÚ dovoze
    Obrázok 14: Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - Hlásenie o intra-EÚ dovoze

  • i. Rakúska spoločnosť kúpi materiál od slovenskej spoločnosti, ktorý bude spracovaný vo Švajčiarska. Rakúska spoločnosť zabezpečí prepravu materiálu zo Slovenska do Švajčiarska Slovenská spoločnosť bude fakturovať rakúskemu odberateľovi cenu materiálu a švajčiarsky spracovateľ bude fakturovať rakúskej spoločnosti cenu spracovania. Obchod medzi slovenskou a rakúskou spoločnosťou nie je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pretože nedošlo k pohyb tovaru medzi Rakúskom a Slovenskom. Vývoz tovaru do Švajčiarska nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hlásení za podmienky, že vývozné colné formality sa uskutočnia v Slovenskej republike. Ak sa tieto formality uskutočnia v inom členskom štáte, pôjde o nepriamy vývoz a odoslanie do tohto členského štátu bude predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Podrobnosti sú v uvedené kapitole Nepriamy dovoz a vývoz.

Spracovanie na základe zmluvy

Tovar, ktorý je v pohybe medzi Slovenskom a členskými štátmi s cieľom jeho spracovania do produktov, ako aj samotné vyhotovené produkty, ktoré sú výsledkom tohto spracovania, sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Spracovanie sú úkony alebo operácie (výroba, premena, stavba, montáž, zlepšenie, obnova atď.) s cieľom získať alebo vyrobiť nový alebo podstatne zdokonalený tovar.

Spracovanie sa zvyčajne vykonáva na materiáloch, surovinách a polotovaroch, ktoré sú transformované do produktu alebo výrobku s novým kódom tovaru ako mali spracovávané tovary. To znamená, že ak sa zmení kód tovaru, takáto operácia by mala byť považovaná za spracovanie. Ide o spracovateľské operácie ako sú napr.:

Príklad 21.

  • a. Sú dodané časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel na priemyselnú montáž, ktoré majú KN kódy napr. 8708 10 10, 8708 21 10, 8708 30 10 atď., a výsledkom spracovania je napr. motorové vozidlo s KN kódom 8703 21 10.
  • b. Z ražnej múky (1102 90 70), praženého sladu vo forme múky (1102 90 70), drvenej rasce (0909 62 00), ľanových semienok (1204 00 90) a sušených pekárenských kvasiniek (2102 10 31) sú zmiešané do zmesi na prípravu chleba (1901 20 00).
  • c. Výrobca piva prepraví v cisterne pivo (2203 00 10), ktoré bude nafľaškované do fliaš s objemom 0,5 l (2203 00 01).
  • d. Z farbenej bavlnenej látky (5212 13 90) bude ušitý obrus (6302 51 00) alebo pánska košeľa (6205 90 80).
  • e. Z mrazenej pomarančovej šťavy s Brixovou hodnotou presahujúcou 67 (2009 11 11) sa vyrobí nemrazená pomarančová šťava s Brixovou hodnotou presahujúcou 20, ale nepresahujúcou 67 (2009 19 98)

Na to, aby daná operácia bola považovaná za spracovanie nie je nutné, aby sa zmenil kód tovaru v rámci kombinovanej nomenklatúry. Podľa pravidla 2.a) Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry „Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku“. V takomto prípade je spracovateľská operácia jednou z fáz výrobného procesu, čo môže byť indikátorom, že operácia by mala byť zaznamenaná ako spracovanie.

Príklad 22.

Z osobného automobilu na prepravu 10 osôb sú vybraté posledné dva rady sedadiel, v priestore za prednými sedadlami je vybudovaná priečka a je spevnená podlaha, takže automobil je možné používať aj na prepravu nákladov. Operácia bude považovaná za spracovanie.

Spracovateľská operácia môže byť realizovaná aj na dohotovenom produkte/výrobku, ak ide o jeho významné zdokonalenie napr. úpravu jeho technických parametrov. Ani v tomto prípade nedochádza k zmene kódu tovaru. Zvyčajne je tento typ spracovania realizovaný na tovaroch investičného charakteru (napr. lietadlá, lokomotívy, vrtné súpravy a pod.) prípadne na tvare dlhodobej spotreby. Ak dôjde k takému zhodnoteniu tovaru, že toto zhodnotenie z účtovného pohľadu predĺži dobu jeho odpisovania, potom by sa mala takáto operácia zaznamenať ako spracovanie.

Príklad 23.

V rámci navýšenia výpočtovej kapacity servera bude tento doplnený o ďalšie pevné disky, RAM a CPU, takže veľkosť pamäte sa zvýši z 100 TB na 200 TB a celková rýchlosť sa zvýši 10 krát. Takáto operácia bude považovaná za spracovanie.

Pohyb tovaru medzi Slovenskom a iným členským štátmi, ktorý je spojený s poskytnutím služby, sa na INTRASTAT-SK hláseniach nevykazuje. Ide o činnosti vykonávané priamo na tovare alebo s tovarom, ako sú napr.:

  • povinné kontroly lietadiel požadované legislatívou,
  • testovanie, nastavovanie, regulácia alebo certifikácia tovaru,
  • žehlenie, umývanie, čistenie, sušenie,
  • balenie a označovanie,
  • ostrenie, jednoduché brúsenie alebo rezanie
  • jednoduché triedenie, preosievanie, váženie, delenie a filtrovanie tovaru.

Výsledkom týchto činnosti nie je nový, ani podstatne zdokonalený tovar, takže nie je realizované spracovanie. Keďže sa na mieste, kde sa služba poskytuje, tovar zdrží krátko (zvyčajne menej ako 24 mesiacov) a zároveň sa nezmení jeho vlastník, potom sa dá uvedená operácia považovať za dočasné použitie vyňaté z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

Rovnako je z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach vyňatý tovar, ktorý je určený na opravu alebo údržbu. Aj keď oprava alebo údržba môže zahŕňať určitú prestavbu, výmenu alebo vylepšenie, nemení však podstatu tovaru. Oprava by sa nemala používať na zlepšenie technických parametrov tovaru. Pre ďalšie podrobnosti pozri odseky 5762.

Z pohľadu vykazovania premennej Druh obchodu štatistika intra-EÚ obchodu s tovarom rozlišuje operácie spracovania podľa toho, či je spracovateľ alebo objednávateľ vlastníkom spracovávaného tovaru a hotových výrobkov. Takže podľa toho, či dochádza k prevodu vlastníctva na spracovateľa alebo nie sa spracovateľské operácie členia na:

  • spracovanie na vlastný účet spracovateľa a
  • spracovanie na základe zmluvy.

Ak u časti materiálov, ktoré sa majú spracovať, dochádza k zmene vlastníctva a u časti nedochádza, druh obchodu sa rozlišuje na základe pravidla: „Ak je hodnota materiálu poskytnutá objednávateľom bez prevodu vlastníctva zanedbateľná, spracovateľská operácia by sa mala považovať za spracovanie na vlastný účet spracovateľa.“ Ak je podiel materiálu poskytnutého objednávateľom na celkových vstupoch vchádzajúcich do spracovania menší ako 20%, potom ide o zanedbateľnú hodnotu.

Spracovanie na vlastný účet spracovateľa, sa vykazuje ako priamy nákup/predaj, teda v odseku 15 Druh obchodu sa uvádza kód 1/1. V prípade dodania materiálu spracovateľovi bez zmeny vlastníctva, ktorého hodnota je zanedbateľná, sa tento materiál vykazuje na INTRASTAT-SK hláseniach, pričom v odseku 15 Druh obchodu sa uvádza kód 9/9 .

Príklad 24.

Slovenský výrobca pracovného oblečenia získa zákazku od nemeckej spoločnosti na výrobu pracovných nohavíc. Nemecká spoločnosť mu dodá nášivky s logom svojej spoločnosti v hodnote 30 Eur priamo z Nemecka a gombíky s logom spoločnosti v hodnote 30 Eur z Poľska. Tento materiál je stále vo vlastníctve nemeckej spoločnosti. Slovenský výrobca do výroby nohavíc vloží materiál v hodnote 350 Eur, prácu a ďalšie vstupy v hodnote 150 Eur, takže celková hodnota vstupov je 500 Eur a výsledná cena nohavíc po pripočítaní obchodnej marže je 650 Eur. Podiel materiálu dodaného nemeckým dodávateľom na celkových vstupoch je 50/500 = 10 %. Spracovateľská operácia bude považovaná za spracovanie na účet spracovateľa Slovenský výrobca predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže nášivky a gombíky, pričom v odseku Druhu obchodu uvedie kód 9/9. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ vykáže pracovné nohavice, pričom v odseku Druhu obchodu uvedie kód 1/1.

Obrázok 15: Tovar so zanedbateľnou hodnotou zaslaný na spracovanie
Obrázok 15: Tovar so zanedbateľnou hodnotou zaslaný na spracovanie

Hodnota tovaru vstupujúceho na alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky na účely spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Je to zvyčajne trhová cena tovaru.

Hodnota tovaru vstupujúceho na alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky po skončení spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení sa určí ako súčet hodnoty uvedenej na INTRASTAT-SK hlásení pred spracovateľskou operáciou a hodnoty spracovateľskej operácie, vrátane materiálu pridaného spracovateľom

Pre uvedenie kódu druhu obchodu je rozhodujúce, či sa produkty/výrobky vyhotovené v rámci spracovania na základe zmluvy majú alebo nemajú vrátiť do pôvodného členského štátu, z ktorého na bol zaslaný materiál na spracovanie.

Ak sa tovar dovezený alebo vyvezený v rámci EÚ za účelom spracovania vrátiť vo forme vyhotovených produktov do pôvodného členského štátu, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 4/1. Ak sa tovar dovezený alebo vyvezený v rámci EÚ za účelom spracovania nemá vrátiť do pôvodného členského štátu, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 4/2.

Ak sa po skončení spracovania vyhotovené výrobky vracajú do pôvodného členského štátu, z ktorého bol dovezený alebo vyvezený tovar na spracovanie, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1. Ak sa vyhotovené výrobky nevracajú do pôvodného členského štátu, z ktorého bol dovezený alebo vyvezený tovar na spracovanie, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/2.

Ak je slovenskému spracovateľovi v rámci spracovania na základe zmluvy dodaný tovar aj z iného členského štátu, ako je členský štát, do ktorého budú dodané vyhotovené produkty, potom sa kód 5/1 alebo 5/2 určí podľa prevládajúceho členského štátu (pozri Príklad 25.a).

Ak spracovateľ časť materiálu dodaného na spracovanie nespracuje a vráti ho späť objednávateľovi spracovania. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ uvedie v odseku 15 Druh obchodu kód 5/1 (Príklad 25.c).

Príklad 25.

  • a. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur, teda hodnota obleku je 450 Eur. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek a ako hodnotu tovaru uvedie sumu 450 Eur.
    Obrázok 16: Štandardný prípad spracovania na základe zmluvy
    Obrázok 16: Štandardný prípad spracovania na základe zmluvy

  • b. Nemecký výrobca odevov dodá látky slovenskému spracovateľovi, ktorý z nich ušije oblek. Hodnota látky dodanej priamo z Nemecka je 400 Eur, hodnota látky na podšívku dodanej z Poľska je 200 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur. Teda hodnota obleku je 650 Eur. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie pre dovoz z Nemecka hodnotu 400 Eur a ako Druh obchodu kód 4/1. Pre dovoz z Poľska uvedie hodnotu 200 Eur a ako Druh obchodu kód 4/2, keďže nebude dodaný do Poľska. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek a ako hodnotu tovaru uvedie sumu 650 Eur a ako Druh obchodu kód 5/1, keďže objednávateľ dodal viac látky na spracovanie z Nemecka ako Poľska.
    Obrázok 17: Spracovanie na základe zmluvy s viacerými dodávateľmi
    Obrázok 17: Spracovanie na základe zmluvy s viacerými dodávateľmi

  • c. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur. Na ušitie obleku použije slovenský výrobca len polovicu látky a zvyšok vráti nemeckému objednávateľovi. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek v hodnote 250 Eur a látku v hodnote 200 Eur. Pre obe komodity bude v odseku 15 Druh obchodu uvedený kód 5/1.
    Obrázok 18: Spracovanie na základe zmluvy - vrátenie nespracovaného materiálu
    Obrázok 18: Spracovanie na základe zmluvy - vrátenie nespracovaného materiálu

Štandardné spracovanie na základe zmluvy je operácia, kedy objednávateľ spracovania dodá materiál, ktorý spracovateľ spracuje do vyhotovených produktov, a tieto dodá späť objednávateľovi (pozri Príklad 25.a). Tieto operácie nie sú nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ani dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, spravodajská jednotka resp. partnerský subjekt v členskom štáte určenia sa určí na základe toho, že tieto subjekty uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža alebo vyváža.

Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje na Slovensku, spravodajskou jednotkou je slovenský spracovateľ. Spracovateľ vykazuje na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ dovoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže vývoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH objednávateľa spracovania. Ak objednávateľovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

Ak by spracovateľské operácie na Slovensku vykonávali viacerí slovenskí spracovatelia, pričom vlastníkom spracovávaného materiálu a vyhotovených produktov je zahraničný objednávateľ spracovania, potom sa spravodajská jednotka určí v závislosti od toho, ako je spracovanie organizované. Ak spracovanie u jednotlivých slovenských spracovateľoch kontrahuje zahraničný objednávateľ (Príklad 26.a), Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predloží prvý spracovateľ a Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ posledný spravovateľ. Obaja totiž uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža a vyváža. Posledný spracovateľ nemusí poznať hodnotu pridanú spracovaním, takže túto hodnotu odhadne alebo prípadne hodnotu tovaru určí ako hodnotu vyhotoveného produktu, ktorá by sa fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja.

Ak by spracovateľské operácie u iných slovenských spracovateľov kontrahoval slovenský spracovateľ, ktorý má zmluvu so zahraničným objednávateľom, potom tento spracovateľ bude vykazovať intra-EÚ dovoz aj intra-EÚ vývoz (Príklad 26.b).

Príklad 26.

  • a. Rakúsky výrobca plastových okien zašle plastové profily v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskej spoločnosti S1. Tá vyrobí plastové okno, ktoré zašle slovenskej spoločnosti S2, aby naň namontovala kovanie. Spoločnosť S2 ho potom odošle späť rakúskej spoločnosti. Slovenské spoločnosti S1 a S2 zašlú každá faktúru rakúskej spoločnosti za vykonané spracovanie v hodnote 50 Eur. Slovenská spoločnosť S1 predkladá Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ pri dodaní plastových profilov, pričom v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie 400 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 4/1. Spoločnosť S1 nepredkladá INTRASTAT-SK hlásenie po spracovaní tovaru. Pohyb tovaru medzi S1 a S2 je domáca operácia. Slovenská spoločnosť S2 predkladá Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom hodnota tovaru zodpovedá hodnote tovaru pri dovoze, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného spoločnosťou S1)j. Spoločnosť S2 uvedie v odseku 9 Hodnota tovaru 500 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 5/1. Spoločnosť S2 môže mať problém vykázať výšku hodnoty pridanú spracovaním slovenskou spoločnosťou S1, pretože ju nepozná, preto ju odhadne.
    Obrázok 19: Mnohostranné spracovanie na základe zmluvy
    Obrázok 19: Mnohostranné spracovanie na základe zmluvy

  • b. Rakúsky výrobca plastových okien zašle plastové profily v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskej spoločnosti S1. Tá vyrobí plastové okno. Keďže vo svojej prevádzke nemá vybavenie na montovanie špeciálnych kovaní, zašle nedokončené okno slovenskej spoločnosti S2, ktorá naň namontuje kovanie. Zároveň zabezpečí prepravu dokončeného okna zo spoločnosti S2 rakúskej spoločnosti. Slovenská spoločnosť S1 zašle faktúru v hodnote 100 Eur rakúskej spoločnosti za vykonané spracovanie. Do fakturovanej sumy je započítaná aj hodnota spracovania vykonaného spoločnosťou S2, ktorú táto spoločnosť fakturuje spoločnosti S1. Slovenská spoločnosť S1 predkladá Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ pri dodaní plastových profilov, pričom v odseku 9 uvedie hodnotu 400 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 4/1. Spoločnosť S1 predkladá aj Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom hodnota tovaru zodpovedá hodnote tovaru pri dovoze, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného spoločnosťou S1). V odseku 9 Hodnota tovaru uvedie hodnotu 500 Eur a v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1.
    Obrázok 20: Spracovanie na základe zmluvy so subdodávkou
    Obrázok 20: Spracovanie na základe zmluvy so subdodávkou

Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje v inom členskom štáte, spravodajskou jednotkou je slovenský objednávateľ spracovania (vlastník materiálu aj vyhotovených produktov). Objednávateľ spracovania vykazuje na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ vývoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže dovoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH spracovateľa. Ak spracovateľovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

V prípade, že sú vyhotovené produkty dodané priamo konečnému zákazníkovi z miesta spracovania, je objednávateľ spracovania – vlastník vyhotovených produktov povinný registrovať sa pre DPH v členskom štáte spracovania. Potom dodanie tovaru (materiálu) na spracovanie je z pohľadu DPH premiestnením tovaru, a teda nadobudnutím tovaru v členskom štáte spracovania. Ak sa spracovanie uskutočňuje na Slovensku, spravodajskou jednotkou bude zahraničný objednávateľ spracovania registrovaný pre DPH v Slovenskej republike. Bude predkladať Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, pričom bude v odseku 15 Druh obchodu uvedie kódy 4/1 alebo 4/2 podľa pravidiel uvedených v odseku 252.

Ak sú vyhotovené produkty dodané konečnému zákazníkovi do iného členského štátu, ako je členský štát spracovania, zahraničný objednávateľ spracovania registrovaný pre DPH v Slovenskej republike predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH konečného zákazníka. Ak zákazníkovi IČ DPH nebolo pridelené, uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

Zahraničný objednávateľ spracovania bude predkladať daňové priznanie k DPH, na ktorom bude uvedené operácie vykazovať ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu resp. dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Preto hodnota tovaru vykázaná na INTRASTAT-SK hlásení bude zodpovedať základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH.

Príklad 27.

  • a. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur, teda hodnota obleku je 450 Eur. Oblek je dodaný priamo zákazníkovi v Poľsku v cene 500 Eur. Nemecký objednávateľ sa registruje pre DPH na Slovensku, keďže si látku premiestni na Slovensko, aby ju použil na účely svojho podnikania - predaja oblekov. Okrem daňového priznania k DPH predloží aj Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur a v odseku Druh obchodu kód 4/2. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek a ako hodnotu tovaru uvedie hodnotu 500 Eur, ktorá zodpovedá sume fakturovanej zákazníkovi v Poľsku. V odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/2.
    Obrázok 21: Spracovanie na základe zmluvy s predajom do iného členského štátu
    Obrázok 21: Spracovanie na základe zmluvy s predajom do iného členského štátu

  • b. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur, teda hodnota obleku je 450 Eur. Oblek je dodaný priamo zákazníkovi v Nemecku v cene 500 Eur. Keďže sa tovar po prepracovaní, spracovaní, alebo iných podobných činnostiach fyzicky vykonaných na tovare pre nemeckého objednávateľa spracovania tejto osobe po skončení operácií nevráti, ale je dodaný priamo nemeckému zákazníkovi, nemecký objednávateľ sa registruje pre DPH na Slovensku. Látku si na Slovensko premiestni, aby ju použil na účely svojho podnikania – predaja oblekov. Okrem daňového priznania k DPH predloží aj Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 4/2. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek a ako hodnotu tovaru uvedie hodnotu 500 Eur, ktorá zodpovedá sume fakturovanej zákazníkovi v Poľsku. V odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/2.
    Obrázok 22: Spracovanie s predajom do členského štátu objednávateľa
    Obrázok 22: Spracovanie s predajom do členského štátu objednávateľa

  • c. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur, teda hodnota obleku je 450 Eur. Oblek je dodaný priamo zákazníkovi na Slovensku v cene 500 Eur. Nemecký objednávateľ sa registruje pre DPH na Slovensku, keďže si látku na Slovensko premiestni, aby ju použil na účely svojho podnikania – predaja oblekov. Okrem daňového priznania k DPH predloží aj Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur a v odseku Druh obchodu kód 4/2. Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ nebude predkladať, keďže oblek neopustí Slovensko.
    Obrázok 23: Spracovanie s predajom v členskom štáte spracovania
    Obrázok 23: Spracovanie s predajom v členskom štáte spracovania

Spracovanie na základe zmluvy môže byť realizované aj v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Operácia bude vykázaná na INTRASTAT-SK hláseniach, ak je tovar prepustený do tohto režimu v jednom členskom štáte následne odoslaný/dodaný v tomto režime do iného členského štátu.

Príklad 28.

  • a. Švajčiarska spoločnosť dodá bylinky a melasu, vlastníkom ktorých zostáva, v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskému výrobcovi cukríkov, pričom zabezpečí prepravu hotových cukríkov zo Slovenska priamo kupujúcemu v Česku. Slovenská spoločnosť fakturuje švajčiarskej spoločnosti spracovanie v hodnote 50 Eur, zatiaľ čo švajčiarska firma fakturuje českému zákazníkovi hotové cukríky v hodnote 500 Eur. Pohyb tovaru zo Švajčiarska do Slovenskej republiky podlieha colným formalitám. Bylinky a melasa sú v Slovenskej republike prepustené do voľného obehu, takže sa stávajú tovarom Únie. Preto aj hotové cukríky budú tovarom Únie, a teda ich dodanie do Česka je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Hodnota tovaru bude zodpovedať základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 5/2. Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ sa nepredkladá, lebo tovar je predmetom colného konania. Na dovoznom colnom vyhlásení bude v odseku Druh obchodu (Ú. p. 8/5) uvedený kód 4/2.
    Obrázok 24: Spracovanie na základe zmluvy tovaru dodaného z krajiny mimo EÚ (voľný obeh)
    Obrázok 24: Spracovanie na základe zmluvy tovaru dodaného z krajiny mimo EÚ (voľný obeh)

  • b. Švajčiarska spoločnosť dodá bylinky a melasu, vlastníkom ktorých zostáva, v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskému výrobcovi cukríkov, pričom zabezpečí prepravu hotových cukríkov zo Slovenska priamo kupujúcemu v Česku. Slovenská spoločnosť fakturuje švajčiarskej spoločnosti spracovanie v hodnote 50 Eur, zatiaľ čo švajčiarska firma fakturuje českému zákazníkovi hotové cukríky v hodnote 500 Eur. Pohyb tovaru zo Švajčiarska do Slovenskej republiky podlieha colným formalitám. Bylinky a melasa sú v Slovenskej republike prepustené do colného režimu aktívny zušľachťovací styk slovenským spracovateľom. V tomto režime budú cukríky dodané do Česka, preto sú predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Hlásenie predloží slovenský spracovateľ, ktorý tovar vyváža. Hodnota tovaru bude zodpovedať hodnote deklarovanej pri prepustení tovaru režimu aktívny zušľachťovací styk, ku ktorej sa pripočíta hodnota spracovania. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 5/2. Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ sa nepredkladá, lebo tovar je predmetom colného konania v Slovenskej republike. Na dovoznom colnom vyhlásení bude v odseku Druh obchodu (Ú. p. 8/5) uvedený kód 4/2.
    Obrázok 25: Spracovanie na základe zmluvy tovaru dodaného z krajiny mimo EÚ (aktívny zušľachťovací styk)
    Obrázok 25: Spracovanie na základe zmluvy tovaru dodaného z krajiny mimo EÚ (aktívny zušľachťovací styk)

Nepriamy dovoz a vývoz

Nepriamy dovoz je obchodná operácia, pri ktorej je tovar dovážaný z nečlenskej krajiny na Slovensko, pričom colné konanie sa uskutoční v inom členskom štáte (členský štát dovozu). Na dovoznom colnom vyhlásení predloženom v tomto členskom štáte bude Slovensko uvedené ako členský štát určenia (Ú. p. 5/8 resp. odsek 17a na colnom vyhlásení) a dovážaný tovar bude navrhnutý do colného režimu 42 alebo 63.

Pri oboch colných režimoch je tovar prepustený do voľného obehu, pričom tovar je v tomto členskom štáte oslobodený od DPH, ak bude dodaný do iného členského štátu – v tomto prípade na Slovensko. Tovar sa tým stáva tovarom Únie, a teda pohyb z členského štátu dovozu, na Slovensko je predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ.

Slovenský dovozca tovaru (kupujúci/prijímateľ) sa v členskom štáte, v ktorom sa uskutoční colné konanie, buď registruje pre DPH alebo v tomto členskom štáte ustanoví daňového zástupcu, aby uvedenú obchodnú operáciu vykázal na daňovom priznaní a súhrnnom výkaze DPH ako premiestenie tovaru. Následne tovar prepraví na Slovensko, kde bude táto obchodná operácia považovaná za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Hlásenie o dovoze tovaru predkladá slovenský dovozca. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 7/1.

Obrázok 26: Nepriamy dovoz
Obrázok 26: Nepriamy dovoz

Nepriamy vývoz je obchodná operácia, pri ktorej je tovar vyvážaný zo Slovenska do nečlenskej krajiny, pričom vývozné colné konanie sa uskutoční v inom členského štáte (členskom štáte vývozu). Na vývoznom colnom vyhlásení predloženom v tomto členskom štáte bude Slovensko uvedené ako členský štát skutočného vývozu (Ú. p. 5/14 resp. odsek 15a na colnom vyhlásení) za predpokladu, že slovenský vývozca nebude v členskom štáte vývoz registrovaný pre DPH z dôvodu premiestnenie tovaru do tohto členského štátu. V takomto prípade bude táto obchodná operácia v členskom štáte vývozu považovaná za kvázi vývoz (pozri Obrázok 27).

Obrázok 27: Nepriamy vývoz, ktorý je kvázi vývozom
Obrázok 27: Nepriamy vývoz, ktorý je kvázi vývozom

Keďže tovar, ktorý je v pohybe medzi Slovenskom a členským štátom vývozu, zostáva až do momentu vývozu z EÚ stále tovarom Únie, tento pohyb bude predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ.

Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský vývozca (predávajúci/odosielateľ). Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar vyvezený zo Slovenska. V odseku 10 Členský štát určenia uvedie členský štát vývozu, v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia zástupný identifikátor QV999999999999.

Ak sa slovenský vývozca registruje pre DPH v členskom štáte vývozu a následne si do tohto členského štátu tovar premiestni, aby ho potom vyviezol do krajiny mimo EÚ , rovnako predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ. Keďže obchodná operácia je z pohľadu DPH dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V odseku 10 Členský štát určenia sa uvedie členský štát vývozu, v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia IČ DPH slovenského vývozcu pridelené v členskom štáte vývozu.

Obrázok 28: Nepriamy vývoz, ktorý nie je kvázi vývozom
Obrázok 28: Nepriamy vývoz, ktorý nie je kvázi vývozom

Príklad 29.

  • a. Slovenská spoločnosť dováža tovar z Južnej Kórey. Tovar bude prepravený do Nemecka, kde sa uskutoční dovozné colné konanie, v ktorom bude tovar prepustený do voľného obehu s oslobodením od DPH. Slovenská spoločnosť je v Nemecku registrovaná pre DPH, takže si pod týmto IČ DPH prepraví tovar z Nemecka na Slovensko. Slovenská spoločnosť predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie ako Členský štát zaslania Nemecko a ako Druh obchodu kód 7/1.
  • b. Slovenská spoločnosť vyváža tovar do Nórska, pričom tovar je prepravený do Nemecka (prístav Hamburg), kde sa uskutoční vývozné colné konanie. Slovenská spoločnosť, ktorá je síce v Nemecku registrovaná pre DPH, si nebude tovar do Nemecka premiestňovať, teda uvedený intra-EÚ dovoz do Nemecka nebude vykazovať ako nadobudnutie tovaru. V Nemecku len predloží colné vyhlásenie na vývoz. Slovenská spoločnosť predloží na Slovensku Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom bude Nemecko uvedené ako Členský štát určenia, v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia zástupný identifikátor QV999999999999.
  • c. Slovenská spoločnosť vyváža tovar do Spojených štátov, pričom tovar je prepravený do Nemecka (prístav Hamburg), kde sa uskutoční vývozné colné konanie. Slovenská spoločnosť, je v Nemecku registrovaná pre DPH a tovar si bude do Nemecka premiestňovať, teda uvedený intra-EÚ dovoz do Nemecka nebude vykazovať ako nadobudnutie tovaru. Slovenská spoločnosť predloží na Slovensku Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom bude Nemecko uvedené ako Členský štát určenia, v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 7/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia svoje nemecké IČ DPH.

Komisionárske a konsignačné operácie a režim call-off stock

Komisionárska operácia

Komisionárska operácia je obmena obvyklého nákupu/predaja, keď subjekt A - komitent poverí subjekt B - komisionára, aby vyhľadal kupujúceho C. Subjekt B koná vo svojom mene a na cudzí účet. Odmenou subjektu B je provízia, ktorou je spravidla rozdiel ceny, ktorú komisionár platí komitentovi a ceny, ktorú fakturuje konečnému kupujúcemu C.

V praxi existuje veľmi veľa variantov komisionárskych operácii. Pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK je rozhodujúce, aby na činnosť komisionára nadväzoval priamo pohyb tovaru z alebo do členského štátu. Podľa zákona o DPH platí, že komisionár konajúci na základe komisionárskej alebo obdobnej zmluvy vo svojom mene na účet komitenta je ten, kto tovar kúpil alebo predal. Teda komisionár vystupuje voči kupujúcemu ako predávajúci a voči komitentovi ako kupujúci. Povinnosť predkladať INTRASTAT-SK hlásenia kopíruje povinnosti nadobúdateľa tovaru, resp. dodávateľa tovaru do iného členského štátu z pohľadu DPH.

Ak je komitent usadený v inom členskom štáte, z ktorého je tovar dodaný na Slovensko, potom je takáto transakcia považovaná za intra-EÚ dovoz a je predmetom vykazovanie na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak je komisionár registrovaný pre DPH v inom členskom štáte, hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský kupujúci, pre ktorého je uvedená transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ak je však komisionár registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, potom bude predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, keďže je nadobúdateľom tovaru v zmysle DPH.

Ak je komitent usadený v Slovenskej republike, z ktorej je tovar dodaný kupujúcemu v inom členskom štáte, potom je takáto transakcia je považovaná za intra-EÚ vývoz a vykazuje sa na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak je komisionár registrovaný pre DPH v inom členskom štáte, hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský komitent, pre ktorého je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenie uvedie IČ DPH komisionára pridelené v tomto členskom štáte. Ak je však komisionár registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, potom bude predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, keďže pre komisionára je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenie uvedie IČ DPH kupujúceho.

Konsignačný sklad

Konsignačný sklad je typ obchodnej operácie, kedy je zásoba tovaru vo vlastníctve subjektu A umiestnená v priestoroch subjektu B - majiteľa konsignačného skladu, pričom tovar umiestnený v sklade je určený na dodanie subjektu C – dopredu neznámemu budúcemu odberateľovi.

Z hľadiska INTRASTAT-SK zisťovaní je dôležité, aby bol tovar dodaný zo Slovenska do iného členského štátu alebo z iného členského štátu na Slovensko. Keďže vlastníctvo tovaru sa zmení až pri jeho predaji konečnému zákazníkovi, vlastníkovi tovaru vzniká povinnosť registrovať sa pre DPH v členskom štáte, v ktorom sa nachádza konsignačný sklad, keďže realizuje z pohľadu DPH premiestenie tovaru. Rovnako ako pri komisionárskej operácii aj v konsignačnom sklade povinnosť predkladať hlásenia kopíruje povinnosti, ktoré subjektom vznikajú podľa zákona o DPH.

Povinnosť predkladať hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ vznikne subjektu, pre ktorý je transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, teda zahraničnému vlastníkovi tvaru v konsignačnom sklade. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2.

Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ (vlastník tovaru), pre ktorého je transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie zahraničné IČ DPH slovenského subjektu, keďže ide z pohľadu DPH o premiestnenie tovaru subjektom A (vlastníkom tovaru) do iného členského štátu.

Sklad typu Call-off stock

Sklad typu „call-off stock“ je sklad, v ktorom je uskladnený tovar vo vlastníctve zahraničnej osoby, pričom tento tovar je určený vopred známemu odberateľovi. V praxi je obvykle majiteľ skladu súčasne odberateľom, resp. kupujúcim.

Zákon o DPH na tento typ skladov zaviedol režim „call-off stock“. Na rozdiel od konsignačného skladu vlastník tovaru, ktorý ho dodá svojmu odberateľovi v inom členskom štáte, nie je povinný registrovať sa v tomto členskom štáte pre DPH. Daňová povinnosť vzniká, až keď odberateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník, teda až keď ho odberateľ odoberie zo skladu. To by malo byť realizované do 12 mesiacov od skočenia prepravy.

Ak je tovar dodávaný v režime call-off stock, môže nastať časový posun medzi dňom vzniku daňovej povinnosti a dňom fyzického dovozu alebo vývozu tovaru, ktorý je dlhší ako 2 kalendárne mesiace. Potom je sledovaným obdobím kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar fyzicky dovezený alebo vyvezený. Ak spravodajská jednotka nevie, kedy bude tovar vyskladnený, potom by mala vykázať transakciu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol tovar do skladu dodaný. Ak bude tovar resp. jeho časť vyskladnená v niektorom z nasledujúcich dvoch mesiacoch, spravodajská jednotka vykáže v mesiaci, v ktorom bol tovar vyskladnený, príslušný objem. Následne opraví hlásenie predložené za mesiac, v ktorom bol tovar do skladu dodaný spôsobom uvedeným v kapitole Spôsoby vykonávania opráv.

Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský odberateľ. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2.

Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ. Hodnota tovaru sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/2. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nadobúdateľa, t. j. zahraničného odberateľa.

Príklad 30.

  • a. Slovenský dodávateľ vyvezie 3 000 kusov brzdových kotúčov v režime call-off stock do Česka. Tovar je vyvezený 23.4.2024. V máji 2024 si odberateľ vyskladní 1 000 kusov, v júni 2024 zvyšných 2 000 kusov. Časový posun medzi vývozom a vznikom daňovej povinnosti je 1 resp. 2 mesiace, preto slovenský dodávateľ vykáže 1 000 kusov na Hlásení o intra-EÚ vývoze tovaru za máj 2024 a 2 000 kusov na hlásení za jún 2024.
  • b. Slovenský odberateľ dovezie v režime call-off stock 10 000 kusov valčekových ložísk z Nemecka. Tovar je dovezený 19.6.2024. Slovenský odberateľ nevie, kedy začne vyskladňovať ložiská. Preto predloží Hlásenie o intra-EÚ dovoze tovaru za jún 2024, na ktorom vykáže 10 000 kusov ložísk. V auguste 2024 bude vyskladnených prvých 2 000 kusov ložísk a potom každý mesiac po 1 000 kusov. Keďže u augustového vyskladnenie je časový posun medzi dovozom a vznikom daňovej povinnosti rovný 2 mesiacom, spravodajská jednotka predloží Hlásenie o intra-EÚ dovoze tovaru za august 2024, na ktorom vykáže 2 000 kusov valčekových ložísk. Zároveň predloží opravené hlásenie za jún 2024, na ktorom vykáže dovoz 8 000 kusov valčekových ložísk.

Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou

Tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, aj keď podľa platného zákona o DPH nie je dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu ani nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

Miestom dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. To znamená, že tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou slovenskému zákazníkovi z iného členského štátu bude predmetom DPH na Slovensku. Ak je slovenský zákazník zdaniteľnou osobou, bude osobou povinnou platiť daň (dochádza k prenesenie daňovej povinnosti). Inak vzniká zahraničnému dodávateľovi tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou povinnosť registrovať sa pre DPH v Slovenskej republike ako osobe povinnej platiť daň. Slovenskému zákazníkovi, ako aj zahraničnému dodávateľovi, môže vzniknúť povinnosť predkladať Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, ak prekročia prah oslobodenia spôsobom uvedeným v odsekoch 7375.

Ak slovenský dodávateľ dodáva tovar s inštaláciou a montážou do iného členského štátu, miestom dodania bude tento členský štát. Takéto dodanie nebude vôbec vykázané na slovenskom daňovom priznaní k DPH. Transakcia je však vývozom tovaru v rámci EÚ, takže slovenskému dodávateľovi môže vzniknúť na tomto tuku spravodajská povinnosť.

Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar fyzicky dovezený alebo vyvezený.

Ak je tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou dodávaný v rozloženom stave počas niekoľkých sledovaných období z obchodných alebo prepravných dôvodov, použije sa pravidlo pre vykazovanie rozložených zásielok (pozri časť Rozložené zásielky).

V odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie len hodnota tovaru, t. j. bez hodnoty inštalácie a montáže. Ak hodnota inštalácie a montáže nie je uvedená na faktúre samostatne, spravodajská jednotka použije kvalifikovaný odhad, aby z celkovej fakturovanej sumy vyňala hodnotu inštalácie a montáže. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 8, ak je tovar dodaný ako súčasť stavby. Inak sa uvedie druh obchodu 1/1. V prípade intra-EÚ vývozu sa v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH zahraničného odberateľa, ak mu je pridelené. Inak uvedie zástupný identifikátor podľa pravidiel uvedených v odseku 196.

Príklad 31.

  • a. Slovenská spoločnosť kúpi pletacie stroje od poľského dodávateľa, ktorý tieto stroje príde nainštalovať do výrobnej haly na Slovensku. Poľský dodávateľ nie je na Slovensku registrovaný pre DPH. Z pohľadu DPH ide o dodanie tovaru s inštaláciou a montážou s miestom dodania na Slovensku. Slovenská spoločnosť vykáže transakciu na daňovom priznaní k DPH ako „Tovar a služba, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2, 3 a 9 až 12 zákona“. Slovenská spoločnosť vykáže pletacie stroje na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ hodnotu dodaného tovaru bez hodnoty inštalácie a montáže.
  • b. Slovenský zákazník – súkromná osoba si objedná kuchynskú linku v Rakúsku spolu s jej montážou na Slovensku, ktorú vykoná rakúsky dodávateľ. Keďže slovenský zákazník nie je zdaniteľnou osobou, rakúsky dodávateľ je registrovaný pre DPH na Slovensku. Ak rakúsky dodávateľ prekročí prah oslobodenia, predloží Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ.
  • c. Slovenská spoločnosť uzatvorila so španielskou stavebnou spoločnosťou zmluvu o stavbe skladu na Slovenska vrátane dodávky technológie. Španielska spoločnosť je na Slovensku registrovaná pre DPH. Zariadenie skladu, ktoré má byť namontovaný na Slovensku, si španielsky dodávateľ stavby premiestni zo Španielska na Slovensko. Španielsky dodávateľ následne fakturuje slovenskému odberateľovi dodanie stavebných prác vrátane inštalácie zariadenia pod svojim slovenským IČ DPH. Dodanie tovaru zo Španielska bude vykázané na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ. Toto hlásenie predloží španielska spoločnosť registrovaná pre DPH na Slovensku, pre ktorú je uvedená transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Na INTRASTAT-SK hlásení uvedie hodnotu premiestneného tovaru. Ako Druh obchodu uvedie kód 8.
  • d. Talianska stavebná spoločnosť registrovaná pre DPH v Slovenskej republike nakupuje niektoré stavebné prvky (napr. plastové okná, elektrické žalúzie) v iných členských štátoch pod svojím slovenským IČ DPH. Tieto stavebné prvky následne montuje v rámci realizácie projektu pre slovenského zákazníka na území Slovenska. Keďže nákup stavebných prvkov v inom členskom štáte je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, tieto transakcie bude na Hláseniach o dovoze tovaru v rámci EÚ vykazovať talianska spoločnosť registrovaná pre DPH na Slovensku. Ako Druh obchodu uvedie kód 1/1.
  • e. Poľská spoločnosť nadobúda tovar dodaný z iného členského štátu na území Slovenska pod svojím slovenským IČ DPH, ktorý následne nainštaluje v rámci projektu realizovaného pre slovenského zákazníka na území Slovenska. Poľská spoločnosť fakturuje slovenskému zákazníkovi postupne realizáciu projektu pod svojím poľským IČ DPH ako stavebné práce, takže daňová povinnosť je prenesená na slovenského zákazníka. Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá poľská spoločnosť pod svojim slovenským IČ DPH. Na hlásení uvedie všetok tovar dodaný z iného členského štátu, ktorý poľská spoločnosť nainštaluje alebo namontuje v rámci projektu. V tomto prípade by bolo vhodné, aby na faktúre pre slovenského zákazníka bolo uvedené upozornenie, že INTRASTAT-SK hlásenie predkladá dodávateľ stavby registrovaný pre DPH na Slovensku. Ako Druh obchodu sa uvedie kód 8.
  • f. Slovenská spoločnosť dodáva do Rakúska tlačiarenské zariadenia vrátane ich inštalácie na základe kontraktu uzavretého s rakúskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť nie je v Rakúsku registrovaná pre DPH. Z pohľadu DPH ide o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, takže miestom dodania podľa zákona o DPH je Rakúsko. Slovenský dodávateľ bude rakúskemu zákazníkovi fakturovať tlačiarenské zariadenia spolu s hodnotou inštalácie, ale bez DPH. Uvedená transakcia nie je predmetom daňového priznania k DPH na Slovensku. Slovenská spoločnosť však túto transakciu uvedie na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom na hlásení uvedie len hodnotu tlačiarenské zariadenia bez hodnoty inštalácie. Ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH rakúskeho partnera, s ktorým uzavrela kontrakt na dodávku tlačiarenských zariadení s inštaláciou. Ak by časť zariadení (napr. sádzacie stroje) bola dodaná do Rakúska z Česka, potom táto časť sa na INTRASTAT-SK hlásení nevykazuje.
  • g. Slovenská spoločnosť dodá maďarskému zákazníkovi – súkromnej osobe destilačné zariadenie spolu s jeho inštaláciou na základe kontraktu. Slovenský dodávateľ je v Maďarsku registrovaný pre DPH. Keďže z pohľadu DPH ide o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, miestom dodania je Maďarsko. Slovenský dodávateľ uvedie destilačné zaradenia na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie zástupný identifikátor QN999999999999.
  • h. Slovenský dodávateľ si premiestni do Nemecka zabezpečovacie zariadenie, ktoré bude v Nemecku inštalovať svojim zákazníkom. Slovenský dodávateľ sa preto registruje pre DPH v Nemecku. Nemeckým zákazníkom potom fakturuje dodanie zabezpečovacieho zariadenie aj s jeho inštaláciou fakturuje pod svojim nemeckým IČ DPH. Dodávka tovaru zo Slovenska do Nemecka bude vykázaná na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, keďže z pohľadu DPH ide o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V tomto prípade bude ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia vykázané nemecké IČ DPH slovenskej spoločnosti. Ako Druh obchodu sa uvedie kód 1/1.
  • i. Slovenská spoločnosť dodáva dvere spolu s ich montážou do Rakúska na stavbu bytového domu, avšak kontrakt na realizáciu stavby je uzavretý medzi českou a rakúskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť vykáže na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ vývoz dvier do Rakúska, kde bude dvere tovar montovať. Aj keď slovenská spoločnosť bude fakturovať dvere aj ich montáž českej spoločnosti, ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia IČ DPH rakúskej spoločnosti, u ktorej bude dvere montovať.

Cezhraničný lízing a prenájom tovaru

Lízing je prenájom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku (aktív) na vopred dohodnutú dobu a za vopred dohodnuté nájomné. Je jednou z foriem financovania investícií, pričom nájomca pravidelnými splátkami platí za právo užívať majetok, majiteľom ktorého je lízingová spoločnosť (prenajímateľ). Prenajímateľom okrem lízingovej spoločnosti môžu byť priamo i výrobcovia a obchodníci. Medzi lízingovou spoločnosťou a nájomcom je uzatvorená lízingová zmluva, ktorá môže obsahovať aj ďalšie dojednania v podobe poskytovaných služieb.

Pri zahraničnom lízingu má nájomca sídlo v jednom a prenajímateľ v inom štáte. Jednou z modifikovaných foriem zahraničného lízingu je i forma, pri ktorej lízing sprostredkuje spoločnosť v treťom štáte.

Zohľadnením kritéria práva odkúpenia, resp. neodkúpenia prenajatého majetku na konci lízingového zmluvného vzťahu nájomcom sa lízing člení na 2 základné skupiny:

  • operatívny lízing,
  • finančný lízing.

Od lízingu je potrebné odlíšiť nájom vecí podľa § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Ustanovenia sú všeobecné a platia pre všetky druhy nájmu. Nájom však nevystihuje ekonomickú podstatu lízingu napriek tomu, že:

  • niektorými charakteristikami pripomína operatívny lízing,
  • nájomná zmluva upravená Občianskym zákonníkom je základom pre úpravu operatívneho lízingu.

Finančný lízing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku na dlhšie obdobie, pri ktorom nájomca platí prenajímateľovi počas dohodnutého obdobia zmluvou stanovené lízingové splátky ako náhradu za voľné používanie predmetu prenájmu, pričom doba prenájmu zodpovedá podstatnej časti životnosti predmetu lízingu. Investičné riziko nesie nájomca. Lízingový vzťah v zásade končí odkúpením predmetu lízingu nájomcom. Počas celého trvania nájomného vzťahu je právnym vlastníkom veci, ktorá je jeho predmetom, prenajímateľ. Nájomca vystupuje ako ekonomický vlastník, ktorý okrem pravidelného splácania je povinný starať sa o prenajatú vec so všetkou odbornou starostlivosťou a réžiu spojenú s prevádzkovaním veci plne uhrádza nájomca.

Intra-EÚ dovozy a vývozy realizované v rámci finančného lízingu sú predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 3/3 v prípade, že nájomca je usadený na Slovensku a prenajímateľ v inom členskom štáte a naopak.

Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar dodaný nájomcovi, t. j. začiatok nájomného vzťahu. Do odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie hodnota, ktorá by bola fakturovaná v prípade nákupu/predaja predmetu nájmu. V podstate zodpovedá súčtu všetkých splátok, vrátane akontácie a odkupnej sumy, očisteného od obchodnej marže. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nadobúdateľa, ak ide o dodanie z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH. Inak sa uvedie IČ DPH nájomcu.

Ak je zmluva o finančnom lízingu uzavretá medzi slovenskými subjektmi, ale predmet nájmu je dodaný z iného členského štátu priamo nájomcovi, intra-EÚ dovoz bude vykazovať ten subjekt, pre ktorý je uvedený dovoz nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (pre viac podrobností pozri kapitolu Triangulárny obchod). V takomto prípade bude ako Druh obchodu uvedený kód pre priamy nákup.

Operatívny lízing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku väčšinou na dobu kratšiu ako je životnosť predmetu lízingu. Predmet lízingu je vo vlastníctve lízingovej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jeho údržbu a opravy.

Po skončení lízingovej zmluvy zostáva predmet lízingu v zásade majetkom prenajímateľa. Nájomca nemá právo na kúpu predmetu lízingu, čo znamená, že nedochádza k zmene vlastníctva predmetu lízingu. Po vrátení predmetu lízingu nájomcom zvyčajne nasleduje jeho prenájom inému subjektu. Odstúpenie od zmluvy pri tomto druhu lízingu nebýva spojené s uplatnením sankcií. Využíva sa predovšetkým pri krátkodobom prenájme, vtedy, ak nájomca nemá záujem o vlastníctvo predmetu lízingu alebo ak rieši problém sezónnosti niektorých potrieb. Účastníkmi tejto formy lízingu sú prenajímateľ a nájomca. Je to lízing, ktorý nespĺňa podmienky finančného lízingu.

Intra-EÚ dovozy a vývozy v rámci operatívneho lízingu a nájmu, na dobu kratšiu ako 24 mesiacov, nie sú predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK. Ak v priebehu tohto obdobia nájomca nadobudne vlastnícke právo k predmetu lízingu, tak tovar musí byť vykázaný na INTRASTAT-SK hlásení. Sledovaným obdobím je mesiac, v ktorom nájomca nadobudol právo nakladať s predmetom nájmu ako vlastník.

Ak je tovar, ktorý je dovezený alebo vyvezený v rámci operatívneho lízingu alebo nájmu na dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, tak bude predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar dovezený alebo vyvezený. Do odseku 9 Hodnota tovaru sa uvedie hodnota tovaru, ktorá by bola fakturovaná v prípade predaja alebo nákupu tovaru, ak by k nemu prišlo v čase dovozu alebo vývozu tovaru v rámci operatívny lízing. V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 9/1. V odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia sa uvedie IČ DPH nájomcu, keďže nejde o dodanie z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH.

Ak by sa tovar vykázaný pod kódom 9/1 stal neskôr predmetom predaja alebo kúpy, tak sa už v hlásení INTRASTAT-SK nevykazuje.

V prípade námorných plavidiel a lietadiel nie je možné rozlišovať finančný a operatívny lízing len na základe názvu zmluvy. Pretože existujú rôzne formy lízingových zmlúv, pre plavidlá a lietadlá sa musia analyzovať doplňujúce kritériá a posúdiť pred rozhodnutím, či má byť plavidlo/lietadlo zaznamenané v INTRASTAT-SK hlásení alebo nie. Rozhodnutie o zaznamenaní by sa malo prijať na základe určitých kritérií, aby sa určilo, či je lízing spojený so zmenou ekonomického vlastníctva plavidla/lietadla alebo nie. Ďalšie informácie o vykazovaní plavidiel a lietadiel sú uvedené v kapitole Námorné plavidlá a lietadlá.

Vrátenie a náhrada tovaru

Vrátenie tovaru a náhrada tovaru sú transakcie, ktoré sú predmetom vykazovania INTRASTAT-SK hláseniach. Hlásenie sa predkladá podľa smeru, v ktorom je tovar odoslaný, t. j.

  • a) tovar vrátený zákazníkom z iného členského štátu slovenskému dodávateľovi ako intra-EÚ dovoz,
  • b) tovar, ktorý vracia slovenský zákazník dodávateľovi do iného členského štátu ako intra-EÚ vývoz,
  • c) náhradný tovar odoslaný dodávateľom z iného členského štátu slovenskému zákazníkovi ako intra-EÚ dovoz,
  • d) náhradný tovar odoslaný slovenským dodávateľom zákazníkovi do iného členského štátu ako intra-EÚ vývoz.

Ak spravodajská jednotka na toku, na ktorom sa tovar vracia, nemá spravodajskú povinnosť, vrátený tovar na INTRASTAT-SK hlásení nevykáže.

V prípade, že hodnota vráteného tovaru spolu s ostatnými intra-EÚ dovozmi, resp. intra-EÚ vývozmi presiahne prah oslobodenia spôsobom uvedeným v odsekoch 73 a 74 , vzniká spravodajskej jednotke povinnosť predkladať INTRASTAT-SK hlásenia aj na toku, na ktorom sa tovar vracia, pokiaľ túto povinnosť na tomto toku dovtedy nemala.

Hodnota vráteného tovaru sa určí ako hodnota, ktorá sa pôvodne fakturovala. Zvyčajne je pri vrátení tovaru vystavený dobropis, na základe ktorého je možné určiť hodnotu vráteného tovaru. Táto hodnota je vždy kladné číslo, aj keď na dobropise je uvedená záporná hodnota.

Hodnota náhradného tovaru zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Môže byť vyššia/nižšia ako hodnota nahrádzaného tovaru, keďže náhradný tovar nemusí úplne zodpovedať pôvodne dodanému tovaru.

V odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 2/1 pre vrátenie tovaru, kód 2/2 pre náhradu tovaru za vrátený tovar a kód 2/3 pre náhradu tovaru, ktorý nebol vrátený.

Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný v odseku 15 Druh obchodu pod kódmi začínajúcimi 3, 7, 8 a 9 späť dodávateľovi, na INTRASTAT-SK hlásení sa uvedie pôvodný kód z odseku 15 Druh obchodu (t. j. 3, 7, 8, 9).

Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 4/1 a nebol spracovaný, v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 5/1.

Príklad 32.

  • a. Poľská stavebná spoločnosť nakúpi v Česku okná, ktoré následne nainštaluje v rámci projektu realizovaného pre slovenského zákazníka na území Slovenska. Poľská spoločnosť fakturuje slovenskému zákazníkovi postupne realizáciu projektu pod svojím poľským IČ DPH ako stavebné práce. Okná dodané z Česka uvedie poľská spoločnosť pod svojim slovenským IČ DPH na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ. Ako Druh obchodu sa uvedie kód 8, keďže sú dodané v rámci stavby. Pri montáži poľská spoločnosti zistí, že časť okien nezodpovedá požadovaný rozmerom, takže ich vráti dodávateľovi z Česka. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 8.
  • b. Slovenský výrobca nábytku dostal od svojho nemeckého partnera 1 000 m poťahovej látky. Túto látku použije pri výrobe sedacích súprav objednaných nemeckým partnerom. Tovar je predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 4/1. Slovenský výrobca spotrebuje 650 m poťahovej látky a zostávajúcu časť (350 m) vráti nemeckému partnerovi. Táto operácia je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1.

Odpad

Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorá prestala slúžiť svojmu účelu, takže jej držiteľ má za cieľ zbaviť sa jej. Keďže ide o hnuteľnú vec, môže byť v pohybe medzi Slovenskom a inými členskými štátmi EÚ, a teda bude predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

Z pohľadu štatistiky intra-EÚ obchodu sa odpad delí na odpad, ktorého hodnota je:

  • kladná, takže je predmetom obchodných operácií ako je nákup/predaj alebo spracovanie na základe zmluvy (zvyčajne ide o odpad, s ktorým je možné pracovať ako s druhotnou surovinou),
  • záporná, takže jeho cezhraničný pohyb bude spojený s likvidáciu (slovenský dovozca dostane platbu za jeho likvidáciu resp. slovenský vývozca bude platiť za jeho likvidáciu).

Odpad by sa mal zatriediť a následne vykázať na INTRASTAT-SK hláseniach pod príslušnou podpoložkou kombinovanej nomenklatúry vždy, keď existuje osobitný kód KN pre odpad (napr. 4707 90 10 – Ostatný netriedený zberový papier a lepenka, 6309 00 00 – Obnosené odevy a ostatné opotrebované textilné výrobky, 7204 21 90 – Ostatný odpad a šrot z nehrdzavejúcej ocele, 3825 10 00 – Komunálny odpad, atď.). Ak však pre určité odpadové produkty neexistujú v kombinovanej nomenklatúre osobitné kódy, potom sa použijú všeobecné pravidlá pre zatrieďovanie tovaru do KN.

Pri odpade s kladnou hodnotou, ktorý je nakupovaný alebo predávaný, sa určí jeho hodnota podľa pravidiel definovaných v odsekoch 134 a 135. Ako druh obchodu bude vykázaný kód 1/1.

Spracovanie odpadov na druhotné suroviny napr. získavanie drahých kovov z elektroodpadu, aj keď sú použité určité fyzikálne alebo chemické procesy, sa nepovažuje za výrobu. Zvyčajne ho realizujú špecializované spoločnosti, ktorých hlavná ekonomická činnosť patrí do SK NACE 38.3 Recyklácia materiálov. Táto obchodná operácia bude považovaná za spracovanie na základe zmluvy, ak spracovateľ poskytuje len službu, t. j. nestáva sa vlastníkom získaných druhotných surovín. Potom hodnota materiálu dovezeného/vyvezeného na spracovanie a hodnota získaných druhotných surovín zodpovedá hodnote, ktorá by bola fakturovaná v prípade akéhokoľvek ich nákupu alebo predaja (pozri odsek 136). Ako druh obchodu sa uvedú kódy 4/1 a 4/2 pre materiál, ktorý je predmetom spracovania a kódy 5/1 a 5/2 pre druhotné suroviny získané spracovaním.

Dovoz a vývoz odpadu na likvidáciu je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Keďže hodnota takéhoto odpadu je záporná, v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie 1 EUR, a v odseku 15 Druh obchodu kód 9/9.

Príklad 33.

  • a. Slovenský výrobca oceľových rúr nakúpi železný šrot v českej spoločnosti. Na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ uvedie tento šrot pod príslušným kódom KN, v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie fakturovanú sumu bez DPH a v odseku 15 Druh obchodu kód 1/1.
  • b. Slovenská porcelánka používa na maľovanie svojich výrobkov farbu obsahujúcu zlato. Chybné a poškodené výrobky posiela do Česka, kde z nich špecializovaná spoločnosť získa späť zlato. Uvedená operácia bude vykázaná na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 9 Hodnota tovaru by sa uviedla odhadovaná hodnota zlata získaného z odpadu a v odseku 15 Druh obchodu sa uvedie kód 4/1. Pri spätnom dovoze farby sa na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie pôvodná hodnota navýšená o hodnotu spracovania t. j. cenu služby, ktorú fakturuje česká spoločnosť, a v odseku 15 Druh obchodu kód 5/1.
  • c. Prihraničné obce z Maďarska sa dohodnú so spaľovňou odpadu v Košiciach, že tam budú voziť na likvidáciu odpad zozbieraný na ich území. Spoločnosť prevádzkujúca spaľovňu vykáže tento odpad na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ, pričom v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie 1 a v odseku 15 Druh obchodu kód 9/9.

Softvér

Dodávky štandardných programových balíkov na fyzickom nosiči (napr. CD-ROM, USB kľúč), ako aj zariadení dodávaných spolu so štandardným softvérom a licenciami sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Za „štandardný“ programový balík sa považuje softvérový produkt dostupný ktorémukoľvek používateľovi, ktorý je možné kúpiť „bežne“ od dodávateľa. Softvérový produkt je vyvinutý tak, že každému používateľovi umožňuje vykonávať rovnaké operácie a používať rovnaké funkcionality. Môže byť dodávaný spolu s manuálom a licenciou.

Keďže predmetom vykazovania sú hnuteľné veci, kód tovaru sa určí na základe nosiča, na ktorom je softvér zaznamenaný.

Ak sa na fyzickom nosiči dodávajú aktualizácie a doplnenia štandardne produkovaných softvérových balíkov, potom by tieto dodávky mala byť vykázané na INTRASTAT-SK hláseniach, ak cena za dodávku už nebola zahrnutá v čase, keď bol softvér pôvodne kúpený/predaný a samostatná faktúra sa nevyhotovuje.

Hodnota štandardného programového balíka sa stanoví ako celková hodnota softvéru a nosiča. V prípade dodania softvéru, ktorý nie je predmetom obchodnej operácie (napr. dodaný zdarma) hodnota zodpovedá hodnote, ktorá by sa fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Obdobne sa postupuje pri zariadeniach dodávaných so softvérom, kedy sa do hodnoty zariadenia zahrnie aj hodnota softvéru a licencie.

Na INTRASTAT-SK hláseniach sa vykazujú aj nosiče informácií obsahujúce štandardizované informácie napr. plány, fotky, hudbu alebo video. Pri vykazovaní kódu tovaru a hodnoty tovaru sa postupuje rovnako ako pri softvéri.

Dobropisy a ťarchopisy

Dobropis je doklad vydaný dodávateľom tovaru v prípade, že je potrebné opraviť základ dane znížením fakturovanej sumy. Základ dane je potrebné znížiť, ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru (napr. v rámci reklamácie) alebo ak sa zníži cena tovaru (napr. priznaním dodatočných zliav, uplatnením množstevných rabatov). Ak je potrebné opraviť základ dane zvýšením fakturovanej sumy, dodávateľ tovaru vydá ťarchopis. Dodatočné úpravy základu dane môžu súvisieť aj s transferovým oceňovaním.

Dobropisy vzťahujúce sa na zľavy a rabaty a ťarchopisy nie sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, ak sa týkajú viacerých sledovaných období.

Dobropisy vydané ako oprava pôvodného dokladu, bez vrátenia tovaru, sa z hľadiska štatistických zisťovaní INTRASTAT-SK považujú za opravu už deklarovanej hodnoty tovaru. Spravodajská jednotka má povinnosť predložiť opravné hlásenie, ak sa pôvodná hodnota tovaru na jednej položke zmenila aspoň o 5% a zároveň minimálne o 15 000 eur. Opravné hlásenie vyplní spôsobom uvedeným v časti Spôsoby vykonávania opráv.

Dobropisy spojené s vrátením tovaru je potrebné predložiť podľa smeru, v ktorom sa uskutočnil pohyb tovar. Ak je tovar vrátený slovenskému dodávateľovi pôjde o dovoz tovaru v rámci EÚ. Ak slovenský zákazník vráti tovar, vykáže vývoz tovaru v rámci EÚ (pozri časť Vrátenie a náhrada tovaru).

Ak je dobropis vydaný v súvislosti s vrátením tovaru (kvôli poškodeniu, nedostatočnej kvalite a pod.), aj takáto transakcia je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach, nakoľko tovar prekročil hranicu Slovenskej republiky.

Ak súhrnná hodnota vráteného tovaru presiahne prah oslobodenia, vznikne spravodajskej jednotke spravodajská povinnosť na danom toku, pokiaľ ju dovtedy nemala.

Ak hodnota dobropisov opravujúcich pôvodne vykázanú hodnotu tovaru ovplyvní už vzniknutú spravodajskú povinnosť, Štatistický úrad SR môže prehodnotiť spravodajskú povinnosť na základe žiadosti spravodajskej jednotky. Spravodajská jednotka vyplní príslušné tlačivo, ktoré zašle do elektronickej schránky Štatistického úradu SR alebo doporučene na adresu sídla úradu.

Dobropis alebo ťarchopis sa musí odvolávať na pôvodnú faktúru. Ak je na dobropise alebo ťarchopise uvedená iba celková suma za všetky fakturované položky uvedené na pôvodnej faktúre, spravodajská jednotka opraví tie položky pôvodnej faktúry, u ktorých sa pôvodná hodnota tovaru na jednotlivých položkách zmenila aspoň o 5% a zároveň minimálne o 15 000 eur.

Sumy na dobropise sú vyznačené so znamienkom mínus, avšak hodnota tovaru na hláseniach musí byť vždy kladné číslo.

Ak je dobropis/ťarchopis vydaný pred predložením INTRASTAT-SK hlásenia za sledované obdobie, v ktorom sa uskutočnil dovoz/vývoz tovaru v rámci EÚ, potom sa na základe tohto dobropisu/ťarchopisu určí skutočná hodnota tovaru. Upravená hodnota tovaru sa uvedie do INTRASTAT-SK hlásenia.

Predaj tovaru na diaľku

Predaj tovaru na diaľku je dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného dodávateľom alebo na jeho účet z iného členského štátu do členského štátu spotreby, pričom dodanie tovaru nie je v tomto členskom štáte spotreby nadobudnutím tovaru. Tovar je dodaný priamo súkromným osobám alebo zákazníkom usadeným v členskom štáte spotreby, ktorí nie sú v tomto členskom štáte registrovaní pre DPH.

Zvyčajne ide o tovar predávaný cez internet (e-shopy) a zásielkový predaj.

Z pohľadu systému DPH má obchodník dve možnosti: buď sa rozhodne registrovať pre DPH v jednotlivých členských štátoch spotreby (pri presiahnutí prahovej hodnoty stanovenej týmto členským štátom) alebo sa v členskom štáte, v ktorom je usadený, rozhodne pre osobitnú úpravu OSS.

Režim OSS je model jedného kontaktného miesta, pri ktorom povinnosť priznať a uhradiť DPH za tovar dodaný v rámci predaja tovaru na diaľku si subjekt splní prostredníctvom jedného daňového priznania predloženého v členskom štáte, v ktorom je usadený obchodník, za všetky dodania v rámci celej EÚ.

Predaj tovaru na diaľku slovenskými obchodníkmi je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bez ohľadu na to, či je tento obchodník registrovaný pre DPH v iných členských štátoch alebo je registrovaný v Slovenskej republike v režime OSS. Hodnota tovaru predaného na diaľku sa započítava do súhrnnej hodnoty intra-EÚ vývozu, na základe ktorej sa určuje spravodajská povinnosť.

Zahraničnému obchodníkovi, ktorý si zvolil Slovensko ako členský štát identifikácie, môže vzniknúť spravodajská povinnosť, ak hodnota tovaru predaného na diaľku v rámci EÚ prekročí prah oslobodenia pre vývoz tovaru v rámci EÚ.

Spravodajská povinnosť pre dovoz tovaru v rámci EÚ vznikne zahraničnému obchodníkovi v prípade, ak nevyužije OSS, a teda registruje sa alebo zostane registrovaný pre DPH v Slovenskej republike, pričom hodnota tovaru predaného na diaľku v Slovenskej republike prekročí prah oslobodenia pre dovoz tovaru v rámci EÚ. Ak takýto obchodník vykonáva aj iné transakcie, ktoré sú predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ (napr. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu), tieto sa započítajú do súhrnnej hodnoty tovaru dovezeného v rámci EÚ pre účely určenia spravodajskej povinnosti.

Pri predaji tovaru na diaľku (zásielkovom predaji) slovenským obchodníkom je potrebné určiť, či je zákazník súkromná osoba, t. j. fyzická osoba – nepodnikateľ. Ak je konečným zákazníkom právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pričom táto zdaniteľná osoba nie je registrovaná pre DPH, v takomto prípade sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/1 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie zástupný identifikátor QT999999999999. Ak je konečným zákazníkom súkromná osoba, potom sa na INTRASTAT-SK hlásení v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 1/2 a v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie zástupný identifikátor QN999999999999.