Prihlásenie

Informácie

Vyhľadávanie

Validita

Valid XHTML 1.0 Transitional
Valid CSS!

Špecifické transakcie


Triangulárny obchod

Za triangulárny obchod sa považuje taká transakcia, v ktorej aktívne vystupujú tri subjekty, pričom každý môže byť usadený v inom členskom štáte. Triangulárny obchod je širší pojem ako trojstranný obchod, ktorý používa legislatíva DPH.
Základným pravidlom je, že INTRASTAT-SK hlásenie sa predkladá podľa fyzického pohybu tovaru. Tovar, ktorý fyzicky nevstúpil na alebo neopustil územie Slovenskej republiky, nie je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, pokiaľ v špeciálnych prípadoch nie je uvedené inak.
Ak sa triangulárneho obchodu zúčastňujú dve slovenské firmy a tovar vstúpi na alebo opustí územie Slovenskej republiky, tak hlásenie predkladá firma, pre ktorú je prijatie / odoslanie tovaru nadobudnutím z / dodaním do členského štátu podľa platného zákona o DPH.
V rámci triangulárneho obchodu môže vzniknúť viacero prípadov, ktoré sú znázornené a popísané nižšie.
Vysvetlivky: čierna šípka = pohyb faktúry, biela šípka = pohyb tovaru

Bežný triangulárny obchod - prípad A)

Bežný triangulárny obchod - prípad A)

Slovenská firma kúpi tovar od dodávateľa v Rakúsku a následne ho predá do Česka, pričom rakúskemu dodávateľovi dá pokyn, aby tovar odoslal priamo českému odberateľovi. Faktúra nesleduje pohyb tovaru, tovar neprechádza Slovenskom. Slovenská firma nepredkladá INTRASTAT-SK hlásenie, nakoľko tovar nevstúpi na územie Slovenskej republiky.

Bežný triangulárny obchod - prípad B)

Bežný triangulárny obchod - prípad B)

Slovenskej firme je dodaný tovar z Rakúska od rakúskeho dodávateľa, ale faktúru dostane od českej firmy, ktorá vystupuje ako sprostredkovateľ. Slovenská firma predkladá hlásenie o prijatí tovaru, na ktorom uvedie Rakúsko ako členský štát zaslania.

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad A)

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad A)

Slovenská firma kúpi tovar od dodávateľa v Rakúsku a následne ho predá firme na Ukrajine, pričom rakúskemu dodávateľovi dá pokyn, aby tovar vyviezol priamo ukrajinskému odberateľovi. Faktúra nesleduje pohyb tovaru, tovar neprechádza Slovenskom. Slovenská firma nepredkladá INTRASTAT-SK hlásenie, nakoľko tovar nevstúpi na územie Slovenskej republiky.

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad B)

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad B)

Ukrajinská firma kúpi od slovenskej firmy tovar, ktorý následne predá do Česka. Tovar je odoslaný priamo zo Slovenska do Česka. Slovenská firma odosielajúca tovar predkladá hlásenie o odoslaní tovaru a ako členský štát uvedie Česko.

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad C)

Triangulárny obchod s nečlenskými krajinami EÚ - prípad C)

Slovenská firma kúpi tovar na Ukrajine a následne ho predá do Česka, pričom tovar je vyvezený z Ukrajiny do Česka. Bez ohľadu na to, kde budú vykonané dovozné colné formality slovenská firma nepredkladá hlásenie INTRASTAT-SK.

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad A)

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad A)

Slovenská firma S1 kúpi tovar od slovenskej firmy S2, pričom jej dá pokyn, aby tovar odoslala do Rakúska. Slovenská firma S2 fakturuje tovar firme S1. Slovenská firma S1 tovar následne fakturuje rakúskej firme. Hlásenie o odoslaní tovaru predkladá slovenská firma S1 v prípade, že uzavrela zmluvu (nie prepravnú), ktorá viedla k odoslaniu tovaru. Inak hlásenie predkladá firma S2, ktorá tovar odoslala.

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad B)

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad B)

Slovenská firma S2 predáva tovar rakúskemu odberateľovi, ktorý dá pokyn, aby bol tovar priamo dodaný inej slovenskej firme S1. Tovar fakturuje firma S2 rakúskej firme. Pretože tovar neopustil Slovensko, nie je predmetom hlásenia INTRASTAT-SK.

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad C)

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad C)

Slovenská firma S2 nakúpi tovar u rakúskeho dodávateľa, ktorý si tento tovar objednal u inej slovenskej firmy S1 a zároveň jej dal pokyn, aby tovar dodala priamo firme S2. Rakúsky dodávateľ tovar fakturuje slovenskej firme S2. Pretože tovar je stále na území Slovenska, nie je predmetom hlásenia INTRASTAT-SK.

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad D)

Triangulárny obchod medzi dvoma členskými štátmi EÚ - prípad D)

Slovenskej firme S2 je dodaný tovar priamo z Rakúska, ale fakturovaný je inou slovenskou firmou S1. Hlásenie o prijatí tovaru predkladá slovenská firma S1 v prípade, že uzavrela zmluvu (nie prepravnú), ktorá viedla k prijatiu tovaru. Inak hlásenie predkladá firma S2, ktorá tovar prijala.

Mnohostranné spracovanie

Sú to transakcie, pri ktorých sa tovar odosiela do jedného členského štátu, v ktorom sa podrobí spracovateľským operáciám a následne je odoslaný kupujúcemu/odberateľovi v inom členskom štáte. To znamená, že na rozdiel od bežného spracovania sa na pohybe tovaru zúčastňuje viac subjektov. Pri bežnom spracovaní objednávateľ odošle tovar zmluvnému spracovateľovi a po spracovaní mu je vrátený.

Mnohostranné spracovanie - prípad A)

Mnohostranné spracovanie - prípad A)

Rakúska firma zašle tovar na spracovanie slovenskej firme, odkiaľ je tovar odoslaný kupujúcemu do Česka. Rakúska firma má v tomto prípade povinnosť registrovať sa na Slovensku pre účely DPH. Hlásenie o prijatí tovaru predloží rakúska firma so slovenským IČ DPH ako Druh obchodu uvedie kód 9/3. Slovenská firma odošle tovar po spracovaní do Česka. Hlásenie o odoslaní tovaru predloží rakúska firma so slovenským IČ DPH, ako Druh obchodu uvedie kód 1/1. Pri prijatí uvedie hodnotu tovaru pred spracovaním a pri odoslaní k tejto hodnote pripočíta hodnotu spracovania.

Mnohostranné spracovanie - prípad B)

Mnohostranné spracovanie - prípad B)

Vlastníkom tovaru na spracovanie je firma z nečlenskej krajiny EÚ - švajčiarska firma. Tovar je dodaný slovenskej firme na spracovanie a po spracovaní je odoslaný kupujúcemu v Česku. Slovenská firma fakturuje švajčiarskej firme spracovanie, zatiaľ čo švajčiarska firma fakturuje českému odberateľovi hotové výrobky. Pohyb tovaru zo Švajčiarska do Slovenskej republiky podlieha colným formalitám a môžu nastať nasledovné situácie:

  • Tovar je v Slovenskej republike prepustený do voľného obehu. Stáva sa tovarom EÚ a teda jeho dodanie do Česka je predmetom hlásenia o odoslaní tovaru. Hodnota tovaru bude zodpovedať hodnote, deklarovanej pri prepustení tvaru do voľného obehu, ku ktorej sa pripočíta hodnota spracovania. V odseku Druh obchodu sa uvedie kód 5/2. Hlásenie o prijatí tovaru sa nepredkladá, lebo tovar je predmetom colného konania.
  • Tovar je v Slovenskej republike prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku alebo prepracovania pod colným dohľadom. Ak je v týchto režimoch odosielaný do Česka, nie je predmetom hlásenia o odoslaní tovaru, nakoľko zostáva pod colným dohľadom.

Mnohostranné spracovanie - prípad C)

Mnohostranné spracovanie - prípad C)

Rakúska firma kúpi materiál od slovenskej firmy, ktorá ho ale musí poslať na spracovanie švajčiarskej firme. Slovenská firma bude fakturovať rakúskej firme cenu materiálu a švajčiarska firma bude fakturovať rakúskej firme cenu spracovania. Obchod medzi slovenskou firmou a rakúskou firmou nie je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, pretože nenastal pohyb tovaru medzi Rakúskom a Slovenskom. Dodávka medzi slovenskou firmou a švajčiarskou firmou nie je predmetom hlásenia o odoslaní tovaru za podmienky, že vývozné colné formality sa uskutočnia v Slovenskej republike. Ak sa tieto formality uskutočnia v inom členskom štáte, pôjde o nepriamy vývoz a odoslanie do tohto členského štátu bude predmetom hlásenia o odoslaní tovaru. V odseku Druh obchodu sa uvedie kód 9/2.

Mnohostranné spracovanie - prípad D)

Mnohostranné spracovanie - prípad D)

Rakúska firma kúpi materiál od slovenskej firmy S1, ktorej dá pokyn aby ho poslala na spracovanie slovenskej firme S2. Firma S1 bude fakturovať rakúskej firme cenu materiálu a firma S2 bude fakturovať rakúskej firme cenu spracovania. Dodávka medzi slovenskými firmami S1 a S2 nie je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, lebo tovar neopustil územie Slovenskej republiky. Slovenská firma S2 odošle tovar po spracovaní do Rakúska. Firma S1 predloží hlásenie o odoslaní tovaru, v prípade, že uzavrela zmluvu (nie prepravnú), ktorá viedla k odoslaniu tovaru. Inak hlásenie predkladá firma S2, ktorá tovar odoslala. V odseku Fakturovaná suma sa uvedie hodnota tovaru, ktorá zodpovedá hodnote materiálu plus hodnote pridanej spracovaním. V odseku Druh obchodu sa uvedie kód 1/1.

Mnohostranné spracovanie - prípad E)

Mnohostranné spracovanie - prípad E)

Rakúska firma zašle materiál na spracovanie slovenskej firme S1. Tá ho po spracovaní zašle inej slovenskej firme S2 na ďalšie spracovanie. Firma S2 ho potom odošle späť rakúskej firme. Slovenské firmy S1 a S2 zašlú každá faktúru rakúskej firme za vykonané spracovanie. Slovenská firma S1 predkladá hlásenie o prijatí tovaru pri dodaní materiálu, v odseku Druh obchodu uvedie kód 4/1. Firma S1 nepredkladá INTRASTAT-SK hlásenie po spracovaní tovaru. Pohyb tovaru medzi S1 a S2 je domáca operácia. Slovenská firma S2 predkladá hlásenie o odoslaní tovaru, pričom hodnota tovaru zodpovedá hodnote tovaru pri prijatí, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného firmou S1). V odseku Druh obchodu uvedie kód 5/1. Firma S2 môže mať problém vykázať výšku hodnoty pridanú spracovaním slovenskou firmou S1, pretože ju nepozná, preto ju odhadne.

Mnohostranné spracovanie - prípad F)

Mnohostranné spracovanie - prípad F)

Rakúska firma pošle slovenskej firme S1 tovar na spracovanie, pričom firma S2 vykoná pre firmu S1 dodatočné spracovanie. Firma S2 po spracovaní odošle tovar priamo rakúskej firme. Firma S2 je subdodávateľom firmy S1 a vôbec nekomunikuje s rakúskou firmou. Firma S1 predkladá INTRASTAT-SK hlásenia tak na prijatí ako aj na odoslaní, pretože uzavrela zmluvu (nie prepravnú), ktorá viedla tak k prijatiu ako aj odoslaniu tovaru. Na hlásení o odoslaní tovaru uvedie firma S1 hodnotu tovaru zodpovedajúcu hodnote tovaru pri prijatí, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného firmou S2). Pri prijatí sa uvedie v odseku Druh obchodu kód 4/1, pri odoslaní kód 5/1.

Nepriamy vývoz a nepriamy dovoz

Nepriamy vývoz je transakcia, pri ktorej je tovar vyvážaný z členského štátu (členský štát skutočného vývozu) do nečlenského štátu, pričom colné konanie sa uskutoční mimo členského štátu skutočného vývozu.

V prípade nepriameho vývozu zo Slovenska (Slovensko je členský štát skutočného vývozu) sa uskutoční colné konanie v inom členskom štáte (napr. v Nemecku). Hlásenie o odoslaní tovaru predkladá slovenský predávajúci alebo odosielateľ, ak je spravodajskou jednotkou. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar odoslaný zo Slovenska. V odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 9/2.

Nepriamy dovoz je transakcia, pri ktorej je tovar dovážaný z nečlenského štátu do členského štátu (členský štát skutočného dovozu), pričom colné konanie sa uskutoční mimo členského štátu skutočného dovozu.

V prípade nepriameho dovozu na Slovensko (Slovensko je členský štát skutočného dovozu) sa colné konanie uskutoční v inom členskom štáte (napr. v Holandsku). Hlásenie o prijatí tovaru predkladá slovenský kupujúci alebo prijímateľ, ak je spravodajskou jednotkou. Sledovaným obdobím je mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť DPH. V odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 9/2.

Príklady:

  • Slovenská firma vyváža tovar do Spojených štátov. Slovensko je členský štát skutočného vývozu. Tovar je nasmerovaný do Spojených štátov cez prístav Hamburg, kde sa uskutoční colné konanie. Slovenská firma predloží hlásenie o odoslaní tovaru, v ktorom bude Nemecko uvedené ako členský štát určenia. Firma uskutočňujúca colné formality v Nemecku predloží v tomto členskom štáte hlásenie o prijatí podľa pravidiel platných v Nemecku.
  • Slovenská firma dováža tovar z Japonska. Tovar je nasmerovaný z Japonska do Holandska, kde sa uskutoční dovozné colné konanie a následne je tovar odoslaný z Holandska na Slovensko. Slovensko je členský štát skutočného dovozu. Nakoľko už ide o tovar so štatútom EÚ, slovenská firma predloží hlásenie o prijatí tovaru, ako členský štát zaslania uvedie Holandsko, krajina pôvodu bude Japonsko. Keďže ide o tovar podliehajúci legislatíve DPH, bude v odseku Fakturovaná suma uvedená hodnota tovaru určená pre daňové účely (základ DPH pri nadobudnutí tovaru).

Dobropisy

Dobropisy vzťahujúce sa na zľavy, rabaty a navýšenia nie sú predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, pokiaľ sa týkajú viacerých sledovaných období (napr. ročné množstevné rabaty).
Dobropisy vydané ako oprava pôvodného dokladu (bez vrátenia tovaru) sa z hľadiska systému INTRASTAT-SK považujú za opravu už deklarovanej fakturovanej sumy. Spravodajská jednotka má povinnosť predložiť opravné hlásenie, ak sa pôvodná fakturovaná suma zmenila o 5 % alebo viac a zároveň minimálne o 15 000 EUR.
Pre uľahčenie overovania a spätnej kontroly vykázaných údajov ŠÚ SR odporúča spravodajkským jednotkám zaznamenať všetky opravy v INTRASTAT-SK hláseniach.
Opravné hlásenie vyplní spôsobom uvedeným v časti Spôsoby vykonávania opráv.
Dobropisy spojené s vrátením tovaru je potrebné predložiť podľa smeru, v ktorom je tovar odoslaný (pozri časť Vrátenie a náhrada tovaru).

Ak je na dobropise uvedená iba celková suma za všetky fakturované položky uvedené na pôvodnej faktúre/faktúrach, spravodajská jednotka opraví tie položky pôvodnej faktúry/faktúr, u ktorých sa pôvodná fakturovaná suma pre jednotlivú položku zmenila o 5 % alebo viac a zároveň minimálne o 15 000 EUR.


Príklad:

Pôvodná faktúra č. 1234

Por. č. Tovar Fakturovaná suma
1 Hrušky 20 000 EUR
2 Pomaranče 90 000 EUR
3 Citróny 30 000 EUR
4 Jablká 100 000 EUR
5 Melóny 10 000 EUR
6 Slivky 20 000 EUR
Spolu   270 000 EUR

Dobropis k faktúre č. 1234
Fakturovaná suma -54 000 EUR

Výpočty:
% zmena - 20.0 % ( = -54 000 / 270 000)
Upravená celková fakturovaná suma 216 000 ( = 270 000 - 54 000 )

Por. č. Tovar Fakturovaná suma Zmena (20%) Upravená suma
1 Hrušky 20 000 € 4 000 € 16 000 €
2 Pomaranče 90 000 € 18 000 € 72 000 €
3 Citróny 30 000 € 6 000 € 24 000 €
4 Jablká 100 000 € 20 000 € 80 000 €
5 Melóny 10 000 € 2 000 € 8 000 €
6 Slivky 20 000 € 4 000 € 16 000 €

Pri pomarančoch predstavuje zmena fakturovanej sumy 18 000 EUR, pri jablkách je to 20 000 EUR (a zároveň zmena predstavuje 20%), tzn. spravodajská jednotka predloží opravné hlásenie, na ktorom uvedie tieto dve položky so správnymi hodnotami.Ostatné položky nemusí opravovať nakoľko zmena fakturovanej sumy je nižšia ako 15 000 EUR. ŠÚ SR odporúča opraviť všetky položky.

Ak je dobropis vydaný v súvislosti s vrátením tovaru (kvôli poškodeniu, nedostatočnej kvalite a pod.), takáto transakcia je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia, pretože tovar fyzicky opustí, resp. vstúpi na územie Slovenskej republiky. Spravodajská jednotka uvedie v odseku 18 Druh obchodu kód 2/1.

Leasing a prenájom

Leasing je prenájom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku (aktív) na vopred dohodnutú dobu a za vopred dohodnuté nájomné. Je jednou z foriem financovania investícií, pričom nájomca pravidelnými splátkami platí za právo užívať majetok, majiteľom ktorého je leasingová spoločnosť (prenajímateľ). Prenajímateľom okrem leasingovej spoločnosti môžu byť priamo i výrobcovia a obchodníci. Medzi leasingovou spoločnosťou a nájomcom je uzatvorená leasingová zmluva. Pri zahraničnom leasingu má nájomca sídlo v jednom a prenajímateľ v inom štáte. Jednou z modifikovaných foriem zahraničného leasingu je i forma, pri ktorej leasing sprostredkuje spoločnosť v treťom štáte.
Zohľadnením kritéria práva odkúpenia, resp. neodkúpenia prenajatého majetku na konci leasingového zmluvného vzťahu nájomcom sa leasing člení na 2 základné skupiny:

  • operatívny leasing
  • finančný leasing

Od leasingu je potrebné odlíšiť nájom vecí podľa § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Ustanovenia sú všeobecné a platia pre všetky druhy nájmu. Nájom však nevystihuje ekonomickú podstatu leasingu napriek tomu, že:

  • niektorými charakteristikami pripomína operatívny leasing
  • nájomná zmluva upravená Občianskym zákonníkom je základom pre úpravu operatívneho leasingu.

Finančný leasing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku na dlhšie obdobie, pri ktorom nájomca platí prenajímateľovi počas dohodnutého obdobia zmluvou stanovené leasingové splátky ako náhradu za voľné používanie predmetu prenájmu, pričom doba prenájmu zodpovedá podstatnej časti životnosti predmetu leasingu. Investičné riziko nesie nájomca. Leasingový vzťah v zásade končí odkúpením predmetu leasingu nájomcom. Finančný leasing je zabezpečovaný prostredníctvom špecializovaných leasingových spoločností. Predmetný leasingový vzťah je trojstranný. Ide o vzťah výrobcu (resp. obchodníka), leasingovej spoločnosti (prenajímateľa) a leasingového užívateľa (nájomcu).

Operatívny leasing možno z ekonomického hľadiska definovať ako prenájom majetku väčšinou na dobu kratšiu ako je životnosť predmetu leasingu. Predmet leasingu je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, ktorá zabezpečuje jeho údržbu a opravy.
Po skončení leasingovej zmluvy zostáva predmet leasingu v zásade majetkom prenajímateľa. Nájomca nemá právo na kúpu predmetu leasingu, čo znamená, že nedochádza k zmene vlastníctva predmetu leasingu. Po vrátení predmetu leasingu nájomcom zvyčajne nasleduje jeho prenájom inému subjektu. Odstúpenie od zmluvy pri tomto druhu leasingu nebýva spojené s uplatnením sankcií. Využíva sa predovšetkým pri krátkodobom prenájme, vtedy, ak nájomca nemá záujem o vlastníctvo predmetu leasingu alebo ak rieši problém sezónnosti niektorých potrieb. Účastníkmi tejto formy leasingu sú prenajímateľ a nájomca. Je to leasing, ktorý nespĺňa podmienky finančného leasingu.

Tovary prijímané a odosielané v rámci operatívneho leasingu a nájmu, na dobu kratšiu ako 24 mesiacov, nie sú predmetom hlásenia INTRASTAT-SK. Ak v priebehu tohto obdobia prestane platiť jedna z troch podmienok dočasného použitia, tak tovar musí byť zahrnutý do INTRASTAT-SK hlásení. sledovaným obdobím je mesiac, v ktorom jedna z podmienk prestala platiť.
Ak budú tieto tovary prijaté alebo odoslané na dobu dlhšiu ako 24 mesiacov, tak predmetom hlásenia INTRASTAT-SK.
Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar prijatý alebo odoslaný.
Do odseku 10 Fakturovaná suma sa uvedie hodnota tovaru, ktorá by bola fakturovaná v prípade predaja alebo nákupu tovaru, ak by k nemu prišlo v čase prijatia alebo odoslania tovaru na operatívny leasing.
V odseku 18 Druh obchodu bude kód 9/1.
Ak by sa tovar vykázaný pod kódom 9/1 stal neskôr predmetom predaja alebo kúpy, tak sa už v Intrastate nevykazuje.

Tovary prijímané a odosielané v rámci finančného leasingu sú predmetom hlásenia INTRASTAT-SK.
Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom je tovar prijatý (nájomcom) alebo odoslaný (nájomcovi), t.j. začiatok nájomného vzťahu.
Do odseku 10 Fakturovaná suma sa uvedie hodnota tovaru, ktorá zodpovedá súčtu všetkých splátok, vrátane akontácie a odkupnej sumy, očisteného od obchodnej marže.
V odseku 18 Druh obchodu spravodajská jednotka uvedie kód 1/4.

Spracovanie a opravy

Tovar so štatútom EÚ odoslaný z jedného členského štátu do iného členského štátu za účelom spracovania alebo prepracovania, rovnako ako tovar, ktorý sa vracia späť do členského štátu odoslania po takýchto operáciách, je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia. Ide o transakcie, pri ktorých nedochádza k zmene vlastníctva. V systéme INTRASTAT-SK sú transakcie s prevodom vlastníctva považované za priamu kúpu/predaj.

Hodnota tovaru vstupujúceho alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky za účelom spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade nákupu alebo predaja. Je to zvyčajne trhová cena tovaru.

Hodnota tovaru vstupujúceho alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky po skončení spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení sa určí ako súčet hodnoty uvedenej na INTRASTAT-SK hlásení pred operáciou a hodnoty operácie, vrátane pridaného materiálu.

Príklad:

Francúzsky výrobca odevov pošle látku slovenskému výrobcovi, ktorý z nej ušije obleky. Hodnota látky je 15 000 EUR a hodnota ušitia je 5 000 EUR, teda hodnota oblekov je 20 000 EUR. Slovenský výrobca predloží hlásenie o prijatí tovaru, na ktorom uvedie ako fakturovanú sumu hodnotu 15 000 EUR. Na hlásení o odoslaní tovaru bude deklarovať obleky a ako fakturovanú sumu uvedie hodnotu 20 000 EUR.

Pre uvedenie kódu druhu obchodu je rozhodujúce, či tovar na spracovanie sa má alebo nemá po spracovaní vrátiť do pôvodného členského štátu, z ktorého bol odoslaný (pôvodný členský štát).
Pri prijatí alebo odoslaní tovaru za účelom spracovania, ktorý sa má vrátiť do pôvodného členského štátu, sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 4/1.
Pri prijatí alebo odoslaní tovaru za účelom spracovania, ktorý sa nemá vrátiť do pôvodného členského štátu, sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 4/2.

Pri prijatí alebo odoslaní tovaru po skončení spracovania, ktorý sa vracia do pôvodného členského štátu, sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 5/1.
Pri prijatí alebo odoslaní tovaru po skončení spracovania, ktorý sa nevracia do pôvodného členského štátu, sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 5/2.

Oprava tovaru (vrátane údržby) predstavuje činnosť, ktorá je spojená s obnovením pôvodnej funkcie alebo stavu tovaru. Cieľom operácie je udržať tovar v prevádzke. Oprava môže zahrňovať určitú prestavbu alebo zlepšenia, ale nijako nemení charakter tovaru.

Pri prijatí alebo odoslaní tovaru po uskutočnení platenej opravy sa v odseku 10 Fakturovaná suma uvedie len cena opravy, t.j. zaplatená alebo prijatá čiastka vrátane ceny vymenených častí, atď.
Pri prijatí alebo odoslaní tovaru po uskutočnení platenej opravy sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 6/2.
Pri prijatí alebo odoslaní tovaru po oprave sa v odseku 9 Kód tovaru uvedie kód 9960 a prvé 4 miesta kódu príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry opravovaného tovaru.

Prijatie alebo odoslanie tovaru na akúkoľvek opravu, ako aj prijatie a odoslanie tovaru po bezplatnej oprave sa na hlásení INTRASTAT-SK neuvádza.

Ak spravodajská jednotka tovar na spracovanie alebo opravu kúpi, aby ho prepracovala alebo s ním ďalej nakladala na svoj účet, takáto transakcia sa považuje za normálny nákup. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/1.

Vrátenie a náhrada tovaru

Vrátenie tovaru a náhrada tovaru sú transakcie podliehajúce INTRASTAT-SK hláseniu. Hlásenie sa predkladá podľa smeru, v ktorom je tovar odoslaný, t.j.

  • tovar vrátený z iného členského štátu ako prijatie,
  • tovar, ktorý sa vracia do iného členského štátu ako odoslanie,
  • náhradný tovar z iného členského štátu ako prijatie,
  • náhradný tovar do iného členského štátu ako odoslanie.

Ak v smere, v ktorom je tovar odosielaný nemá spravodajská jednotka určenú povinnosť, hlásenie nepredkladá.

Hodnota vráteného tovaru sa určí ako hodnota, ktorá sa pôvodne fakturovala.
Hodnota náhradného tovaru zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade nákupu alebo predaja. Je to zvyčajne trhová cena tovaru.

V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 2/1 pre vrátenie tovaru, kód 2/2 pre náhradu tovaru za vrátený tovar a kód 2/3 pre náhradu tovaru, ktorý nebol vrátený.

Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódmi začínajúcimi 3, 7, 8 a 9 v odseku 18 Druh obchodu späť dodávateľovi, na INTRASTAT-SK hlásenie sa uvedie pôvodný kód z odseku 18 Druh obchodu (t.j. 3, 7, 8, 9).
Ak sa vracia tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 4/1 a nebol spracovaný, v odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 5/1.

Príklad:

Slovenský výrobca nábytku dostal od svojho nemeckého partnera 1 000 m poťahovej látky. Túto použije pri výrobe sedacích súprav objednaných nemeckým partnerom. Tovar je predmetom hlásenia o prijatí tovaru, pričom v odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 4/1, keďže ide o spracovateľskú operáciu. Slovenský výrobca spotrebuje 650 m poťahovej látky a zostávajúcu časť (350 m) vráti nemeckému partnerovi. Táto operácia je predmetom hlásenia o odoslaní tovaru, pričom sa v odseku 18 Druh obchodu uvedie kód 5/1.

Konsignačný sklad a „Call off“ sklad

Komisionárska operácia je obmena obvyklého nákupu/predaja, keď subjekt A - komitent poverí subjekt B - komisionára, aby vyhľadal kupujúceho C. Subjekt B koná vo svojom mene a na cudzí účet. Odmenou subjektu B je provízia, ktorou je spravidla rozdiel ceny, ktorú komisionár platí komitentovi, a ceny , ktorú fakturuje konečnému kupujúcemu C.
V praxi existuje veľmi veľa variantov komisionárskych operácii. Pre systém INTRASTAT-SK je rozhodujúce, aby na činnosť komisionára nadväzoval priamo pohyb tovaru. Povinnosť predkladať hlásenia kopíruje povinnosti nadobúdateľa tovaru, resp. dodávateľa tovaru do iného členského štátu z pohľadu DPH.

Ak je komitent osoba registrovaná pre DPH v inom členskom štáte a transakcia je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu z hľadiska DPH, takáto transakcia je považovaná za prijatie a je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia.

Ak je komitent osoba registrovaná pre DPH v Slovenskej republike a transakcia je dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu z hľadiska DPH, takáto transakcia je odoslaním tovaru a je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia.

Konsignačný sklad

Zásoba tovaru vo vlastníctve subjektu A je umiestnená v priestoroch subjektu B – majiteľa konsignačného skladu, pričom tovar umiestnený v sklade je určený na dodanie subjektu C – dopredu neznámemu budúcemu odberateľovi.
Rovnako ako pri komisionárskej operácii aj v konsignačnom sklade povinnosť predkladať hlásenia kopíruje povinnosti, ktoré subjektom vznikajú podľa zákona o DPH.
Prijatie: Povinnosť predkladať hlásenia o prijatí tovaru vznikne subjektu, pre ktorého je transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Fakturovaná suma sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 9/3 pokiaľ ide z daňového hľadiska o premiestnenie tovaru (nadobúdateľom je subjekt A registrovaný pre DPH v SR). Ak je nadobúdateľom majiteľ konsignačného skladu (subjekt B/komitent), v odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/2.
Odoslanie: Hlásenie o odoslaní tovaru predkladá subjekt A, pre ktorého je transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného Zákona o DPH. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Fakturovaná suma sa rovná základu dane, ktorý by sa určil pre účely DPH. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 9/3, pokiaľ ide z pohľadu DPH o premiestnenie tovaru subjektom A (majiteľom tovaru) do iného členského štátu. Ak v inom členskom štáte je nadobúdateľom majiteľ konsignačného skladu (komitent/subjekt B), potom v odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/2.

„Call off“ sklad

Sklad typu „call-off“ je sklad, v ktorom je uskladnený tovar vo vlastníctve zahraničnej osoby (subjekt A), a tento tovar je určený pre jedného vopred známeho odberateľa (subjekt C). V praxi je obvykle majiteľ skladu súčasne odberateľom, resp. kupujúcim.
Rovnako ako pri komisionárskej operácii, konsignačnom sklade aj pri tzv. call off sklade povinnosť predkladať hlásenia kopíruje povinnosti, ktoré subjektom vznikajú podľa zákona o DPH.
Prijatie: Hlásenie o prijatí tovaru predkladá jediný vopred známy odberateľ. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Fakturovaná suma sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/2.
Odoslanie: Hlásenie o odoslaní tovaru predkladá subjekt A Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Fakturovaná suma sa rovná základu dane, ktorý by sa určil pre účely DPH. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/2.

Príklad:

Od rakúskeho dodávateľa je dovezený tovar na sklad v Slovenskej republike. Tento tovar je určený jednému vopred známemu odberateľovi (registrovaný pre DPH). Odberateľ uzavrel dohodu s rakúskym dodávateľom, že po mesiaci mu bude zasielať hlásenia o úbytku tovaru. Dodávateľ následne vystaví faktúru. Takáto transakcia je predmetom INTRASTAT-SK hlásenia o prijatí tovaru. Sklad je typu „call off“. Hlásenie o prijatí tovaru predkladá odberateľ. Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Fakturovaná suma sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre účely DPH. V odseku 18 Druh obchodu sa uvedie kód 1/2.

Inštalácia a montáž

Tovar dodaný s montážou a inštaláciou je predmetom hlásenia INTRASTAT-SK.
Sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar fyzicky prijatý alebo odoslaný.
V odseku 10 Fakturovaná suma sa uvedie hodnota tovaru bez hodnoty inštalácie a montáže.

Ak je tovar s montážou a inštaláciou dodaný v rozloženom stave počas niekoľkých sledovaných období z obchodných alebo prepravných dôvodov, použije sa pravidlo pre rozložené zásielky (pozri Rozložené zásielky).